Záhorie - odporúčame navštíviť

Hrad Branč Milovníkov histórie určite zaujme zrúcanina hradu Branč, ktorá sa týči na výraznom homoľovitom kopci vo výške 475 m nad Podbrančom severovýchodne od Senice. Branč patril do siete pohraničných hradov, ktoré zabezpečovali ochranu ciest smerujúcich z Moravy ku karpatským priesmykom. Vznikol v 13. storočí a stal sa strediskom správy rozsiahleho hradného panstva. Postavil ho trenčiansky župan Baša (Baas), ktorý ho neskôr predal rodu Abovcov, majiteľom hradu Korlátka. V 14. storočí brančský majetok opäť pripadol kráľovskej korune a až v roku 1394 ho uhorský kráľ Žigmund Luxemburský daroval Stiborovi zo Stiboríc. Už v tomto období k brančskému panstvu patrilo 12 obcí. K neslávne známym majiteľom hradu patril v 15. storočí lúpežný rytier Pongrác z Mikuláša, ktorý ohrozoval susedné hrady a obchodníkov prechádzajúcich po Českej ceste. V 16. storočí hrad vlastnili Nyáriovci. Brančské panstvo sa postupne stalo majetkom viacerých šľachtických rodov, ktoré utvorili komposesorát (spoluvlastníctvo). V priebehu stáročí sa neustále zdokonaľovala i ochrana hradu. Jeho najstarším jadrom je gotický horný hrad. Nižšie ležiace podhradie postavili v 15. a 16. storočí ako súvislý obranný pás prispôsobený nepravidelnému skalnatému terénu. V 17. storočí sa hrad stal útočiskom obyvateľov okolitých obcí pred Turkami. Do histórie sa zapísal i mučením účastníkov náboženskej vzbury poddaných z Turej Lúky a zo Senice v roku 1672 a väznením protestantských kňazov odsúdených bratislavským súdom na galeje o dva roky neskôr. Koncom 17. storočia hrad vyhorel, postupne z neho odviezli nábytok, zbúrali opevnenia a nechali objekt chátrať. Od začiatku 18. storočia nebol obývaný. Z jednotlivých budov v súčasnosti stoja len zvyšky obvodových múrov a niektoré súvislejšie úseky dolného hradu. Návštevníkom sa po krátkom a nenáročnom výstupe na hradný kopec ponúka široký kruhový výhľad s panorámou Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát.