Žitný ostrov

Žitný ostrov je uzavretou a svojráznou geografickou oblasťou, vymedzujú ho prírodné hranice tvorené riekami. Z tohto dôvodu patrí k najväčším riečnym ostrovom v Európe. Z južnej a západnej strany ho obmýva Dunaj, zo severnej  rieka Malý Dunaj (v minulosti sa nazýval Csalló) a z východnej strany čiastočne aj Váh. Má výrazne pretiahnutý elipsovitý tvar s osou o dĺžke 84 km. Zjednodušene možno povedať, že Žitný ostrov sa rozprestiera na juhozápadnom cípe Slovenska od Bratislavy po Komárno. Jeho celková ostrovná rozloha zodpovedá 1 885 km2. Región patrí poľnohospodársky k najbonitnejším oblastiam v krajine, nazýva sa aj obilninovou zásobnicou (alebo zlatou záhradou) Slovenska.

malydunaj8.jpg 


Reliéf Žitného ostrova je výrazne rovinatého rázu a patrí k územiam Slovenska s najnižšou nadmorskou výškou (okolo 100 m). Jeho najvyšší bod kulminuje pri Šamoríne s hodnotou 134 m. Celé územie Žitného ostrova je hydrologicky veľmi bohaté. Je popretkávané množstvom drobných kanálov, ktoré slúžia na zavlažovanie alebo odvodňovanie. Zároveň Žitný ostrov patrí k najbohatšej zásobnici pitnej vody v Európe. Celkový geografický charakter sa zmenil mnohými meliorizačnými zásahmi a úpravami korýt drobných tokov už na konci 19. storočia (napríklad v obciach Báč a Trnávka). Umelým zásahom (vybudovaním vodného diela pri Gabčíkove) vznikol aj tzv. Nový Žitný ostrov, keď sa odvedením Dunaja do nového koryta ostrovne izolovali tri obce: Bodíky, Vojka a Dobrohošť.

Z administratívnej stránky Žitný ostrov dnes tvorí približne 90 obcí, ktoré zastrešujú okresy Bratislava, Senec, Komárno a Dunajská Streda. Z pohľadu súčasného župného zriadenia na územie zasahujú tri kraje: Bratislavský , Nitriansky  a Trnavský . Historicky zaužívané je delenie ostrova na tri časti: na Dolný Žitný ostrov (maď. Alsó-Csallókӧz), Horný Žitný ostrov (maď. Felsó-Csallókӧz) a tzv. Medzičilizie (maď. Csilizkӧz). Dolná časť ostrova pripadala Komárňanskej župe, zatiaľ čo horná (západná) časť Bratislavskej župe. Medzičilizie tvorilo len sedem obcí pôvodne prináležiacich vtedajšej Rábskej župe. K dominantným centrám regiónu patria lokality Šamorín a Dunajská Streda.

Vzhľadom na to, že Žitný ostrov je prihraničnou oblasťou so susedným Maďarskom, prevahu jeho obyvateľstva tvoria obyvatelia maďarskej národnosti. Z tohto dôvodu je frekventovaný aj maďarský ekvivalent pre názov Žitného ostrova – Csallókӧz. Z kultúrnej stránky patrí ostrov k širšiemu regiónu Podunajska s presahom k rozsiahlej nížinnej Panónsko-potiskej panve.

 

Tradičné zamestnania

Keďže Žitný ostrov patrí k najúrodnejším častiam Slovenska, je zrejmé, že dominantným zamestnaním väčšiny obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, transformované v novšej ére do ovocinárstva, skleníkovej produkcie či pestovania okrasných kvetov a rastlín. Pozdĺž ramien Dunaja i Váhu sa darilo i produkcii tabaku. Významným chovným artiklom boli v oblasti najmä  ošípané. Domácka a remeselná výroba sa v regióne  nerozvíjala tak intenzívne ako v iných regiónoch Slovenska, pretože prevažné časť obyvateľstva sa sústredila svoju hospodársku činnosť na intenzifikáciu a modernizáciu poľnohospodárskej výroby. V nemalej miere sa rozvinuli ľudové a doplnkové produkcie naviazané na blízkosť vodných tokov ako rybárstvo, výroba rybárskych sietí, rohoží, ryžovanie zlata a alebo produkcia úžitkových predmetov z trstiny – pálky.

 

Od močiarnych rastlín k úžitkovým predmetom

Močiarna rastlina pálka, známa pod označením rákos, tŕstie alebo šáchor, si vďaka svojim vlastnostiam našla miesto i v ľudovej výrobe. Pálka mala v minulosti rozmanité použitie. Robila sa z nej strešná krytina, utesňovali sa  ňou medzery, využívala sa na výrobu mäsiarskych tašiek, nazývaných cégre, a tiež rohoží. Dnes sa táto močiarna rastlina využíva v ÚĽUV-e na zhotovovanie rohoží na stenu a veľkých tašiek, ktoré v minulosti používali mäsiari. Jednotlivé výrobky vznikali tkaním na jednoduchých krosnách. Z vnútorných častí bylí rastliny sa získava kvalitatívne odlišný materiál, ktorý je vhodný na pletenie a opletanie na forme. Týmito technikami sa zhotovujú napr. podložky okrúhleho tvaru a dámske tašky.

Z historického hľadiska je najmladším pletiarskym materiálom na Slovensku kukuričné šúpolie. Výroba rôznych predmetov zo šúpolia má svoje začiatky v druhej polovici 19. storočia. Jej intenzívny rozvoj nastal po prvej svetovej vojne. Najväčšími strediskami výroby zo šúpolia boli obce v okresoch Nové Zámky a Komárno. Vyrábali sa rohože, podložky, košíky, kazety, tašky, klobúky, sandále a opletali sa fľaše.

Ryžovanie zlata bolo sezónnym zamestnaním. Meandre Dunaja ponúkali množstvo naplaveninových brehov, kde sa získavalo zlato z naplaveného piesku. Ideálnym miestom na túto činnosť bývali malé ostrovčeky a pozvoľné brehy. Ešte v  20. storočí sa tejto činnosti na Dunaji venovali stovky rodín (napríklad v obci Zlatná na Ostrove). Zlato sa získavalo preosievaním piesku cez sito ryžovacieho stola so šikmou doskou. Posledný zlatokop zomrel na Žitnom ostrove v roku 1944.

V Dunajskej Lužnej, v časti Nové Košariská (staršie aj Mischdorf) sa vyprofilovala pomerne intenzívna kováčska tradícia miestnych rómskych rodín (napríklad Rigovci, Šarköziovci, Reindlovci, Danielovci), ktorá prerástla do umeleckého kováčstva a zámočníctva. Z tohto dôvodu prezývali Dunajskú Lužnú ako železnú dedinu. Umeleckokováčska výroba nadväzuje na pôvodné tradície a prosperuje do súčasnosti. Z dielne dunajskolužnianskych vyhní vyšlo množstvo kvalitných a umeleckých výrobkov, ktoré zdobia mnohé kultúrne pamiatky (napríklad hrady Krásna Hôrka, Bojnický zámok, Červený Kameň, Grasalkovičov palác a Pálfiho palác v Bratislave) po celom Slovensku či ďalekom zahraničí.

Neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho koloritu Žitného ostrova bolo vodné mlynárstvo. Vodné mlyny sa nachádzali nielen popri brehoch Dunaja, ale aj v lokalitách vo vnútrozemí. Prakticky na Žitnom ostrove v priebehu 19. a 20. storočia neexistovala lokalita, kde by nevyskytovali miestne vodné mlyny. Rozvoj mlynárstva súvisel na jednej strane s dopestovaným obilninovým bohatstvom, ktoré sa urodilo v regióne, a na druhej strane s mohutným hydrologickým potenciálom, ktorý poskytovali rieky. Z konca 19. storočia existuje záznam, že v regióne vtedy mlelo vyše stovky mlynov v 21 lokalitách (napríklad v Bodíkoch, Vojke, Sape, Šamoríne a inde). Pôvodné mlyny boli lodné, mobilné, byzantského typu, známe na našom území už od 13. storočia. Lodné mlyny sa pohybovali podľa potreby po koryte rieky tak, aby využívali prietok (prúd) rieky na pohon mlecieho kolesa. Vzhľadom na intenzifikáciu dopravy na Dunaji od konca 19. storočia sa lodné mlyny prestavali na statické, pobrežné, kolové mlyny, kde sa už voda musela umelo privádzať pomocou hatí a drevených žľabov. Väčšina z nich však využívala aj naďalej pôvodný systém dvojitého prevodového súkolia. Kolové mlyny boli oveľa populárnejšie v oblasti Malého Dunaja. Ich  zánik súvisel s nástupom priemyselnej mlynárskej produkcie v priebehu druhej polovice 20. storočia. Dodnes sa zachovalo päť kolových mlynov (Jelka, Tomášikovo, Jahodná, Dunajský Klátov a Kolárovo), ktoré slúžia ako technické pamiatky pod správou regionálnych múzeí.

 

Ľudová architektúra

Stavebné tradície Žitného ostrova zodpovedali ekologickej príslušnosti územia k nížinnej podunajskej oblasti. V tradičnej architektúre preto dominovali hlina a slama, resp. dostupná trstina. Pôvodné domové línie sa sústredili na Žitnom ostrove popri hlavnej ceste, kde vytvárali súvislé radové jedno- alebo dvojstranné zástavby. V súčasnosti sa však zväčša zahustili a vytvorili hromadné cestné zástavby s dominantnou hlavnou ulicou. Najmä v dolnej (východnej) časti Žitného ostrova sa sformovali oveľa väčšie obce s vyšším počtom obyvateľstva a rozmernejšími katastrami (napríklad Kolárovo, Zlatná na Ostrove a pod.). Pre hornú časť územia sú typické skôr drobné a početné lokality. Umiestnenie domov býva v týchto obciach priečelím do ulice, teda kolmo na os ulice. Hospodárske budovy nadväzujú spravidla na obytný trakt do hĺbky dvora pod jednou strechou. V priečelí býva umiestnené poväčšine jedno asymetrické okno.

Konštrukčne sa domy stavali v prevažnej miere z hliny, a to najmä archaickejšími spôsobmi – nabíjaním (použitím debnenia) alebo vykladaním (hlineným vrstvením). Chudobnejšie vrstvy obyvateľstva si pomáhali aj  prútenými výpletmi, ktoré následne vymazali hlinou. Nepálená tehla sa v oblasti vyskytuje už od 18. storočia v okolí Dunajskej Stredy, avšak postupne sa stáva dominantným tradičný stavebným materiálom oblasti. Pálená tehla však bola dostupná len pre bohatšie mestské vrstvy. Priečelie domov sa líčilo vápennou omietkou a spodná časť domov bývala zdobená šedou obrovnávkou.

Najobľúbenejším stavebným materiálom na strešné krytiny bola ešte na prelome 19. a 20. storočia trstina, ktorú získavali kosením močiarov počas zimných mesiacov. Trstina mala špecifické termoizolačné vlastnosti. V menšom meradle sa využívala aj slama. Pálená škridla sa rozšírila do tejto oblasti až v priebehu 20. storočia zo severných a východných častí územia. S ľahkými krytinami sa viazal aj krov, ktorého základ tvorilo slemeno spevnené sochovými alebo nožnicovými oporami. S nástupom ťažkej škridly sa menila aj krovná konštrukcia na krokvovú alebo stolicovú. Tvar trstinovej strechy býval zväčša dvojspádový, sedlový. Až po prvej svetovej vojne sa rozšírili v regióne valbové strechy. Štít býval jednoduchý doskový, u menej majetnejších vrstiev vypletaný z prútia. Bohatšie vrstvy v lokalitách pozdĺž Dunaja sa v priebehu 20. storočia uchyľovali k stavbe murovaných štítov, nezriedka s rustikálnou barokovou profiláciou. Predĺžené podstenie z dvorovej časti podopierali murované stĺpy ukončené výraznou hlavicou, príp. arkádami.

Základnou pôdorysnou formou bola v oblasti Žitného ostrova trojpriestorová dispozícia komorového typu s predelenou vstupnou a kuchynskou časťou pitvora. Viacpriestorové obydlia bývali v oblasti veľmi zriedkavé. Za obytným traktom zvyčajne nasledovala letná kuchyňa prístupná z dvora. Letné kuchyne slúžili na prípravu krmovín pre domáce zvieratá. Hospodársky trakt tvorili maštale a plevíny. V oblastiach Podunajska úplne absentovali stodoly. Suplovali ich drobné plevíny na uskladnenie pliev z nevymláteného obilia. Konštrukčne bývali zhotovené z dreveného rámu s prúteným výpletom. Sedlovú strechu plevína pokrývala trstina. Plevín kopíroval dispozíciu obytného traktu, avšak býval umiestnený v zadnej časti dvora v bezprostrednej blízkosti stohov. Obilie sa na Žitnom ostrove uskladňovalo v obilninových jamách vajcovitého tvaru, ktoré sa vystielali slamou. Situovali sa do priestoru dvora alebo pred dom. V častiach, kde bývali vysoké spodné vody, slúžili na uskladnenie obilia doskové truhlice – ambary umiestnené v komorách. Hospodárske trakty dotvárali v regióne sušiarne na kukuricu a izolované roľnícke samoty – tane.

Tradičná kuchyňa

 

Kulinárna kultúra Žitného ostrova bola v porovnaní s inými časťami pomerne pestrá a bohatá. Bol to úrodný kraj, kde sa darilo nielen obilninám, ale i veľkému množstvu druhov ovocia a zeleniny, kapuste a zemiakom. Pestovala sa tu i zelenina, ktorá bola v iných regiónoch takmer alebo úplne neznáma. Medzi také druhy patrili najmä paradajky, paprika, tekvice, melóny, baklažány, uhorky či cukrová repa. Rieky boli plné rýb a sladkovodných živočíchov, ktorými si ľudia spestrovali jedálniček počas roka. Medzi tradičné jedlá patria perkelty, guláše, omáčky a husté zeleninové polievky s mäsom, plnené kapustné listy.

Polievky majú v oblastiach okolo Dunaja, ako aj na celom Slovensku, dlhú tradíciu. Jedávali a jedávajú sa nielen na obed, ale aj na raňajky a večeru. V porovnaní so zvyškom Slovenska má významné postavenie rybacia polievka – halászlé a gulášová polievka, obe pochádzajú z maďarskej kuchyne. Ale domáci si pochutnali aj na dobrej slepačej či hovädzej polievke. Obľúbenou mäsovou pochúťkou je dodnes perkelt, podobný gulášu, ale rafinovanejší. Môže sa pripravovať z rôznych druhov mäsa, nielen hovädzieho a bravčového, ale napríklad aj z kuracieho. Dôležitá je najmä paprika, ktorá sa tu používa čerstvá, kyslá i sušená, celá, krájaná aj mletá.

Žitavská paprika je fenoménom južného Slovenska, presnejšie Podunajskej nížiny a územia pri ústí troch veľkých slovenských riek – Váhu, Hrona, Nitry, ale rovnako sa pestuje aj v povodí Malého Dunaja a Žitavy. Práve v tomto priestore sa dorába koreninová paprika s nenapodobiteľnou chuťou, z ktorej sa po usušení melie oranžovočervená paprika, vynikajúca prísada do gulášov, perkeltov či klobás. Pôvod má síce v Dvoroch and Žitavou, úspešne sa však jej pestovanie a používanie rozšírilo i na Podunajsko. Bez papriky si dnes už nevieme predstaviť hádam žiadne jedlo tohto regiónu.

Rybárstvo má na Žitnom ostrove bohatú tradíciu, v tomto regióne boli neresiská jeseterov a vyzy veľkej (dnes už veľmi vzácny druh ryby). Vyzie mäso bolo vraj také chutné, že v stredoveku králi posielali do Komárna komisárov, ktorí dohliadali na rybolov. Vyzy sa bežne lovili a máme doklady o ulovených osemstokilových exemplároch, pričom až štvrtina hmotnosti takého obra bol kaviár. Ján Babylon medzi 1 500 receptami z polovice 19. storočia uvádza množstvo návodov na prípravu vyzy. Rybolov poznal viacero spôsobov a techník a veľmi pestrá bola aj príprava rýb. Ryby piekli do chrumkava na otvorenom ohni, keďže rybacina rýchlo zmäkne. Nezriedka ryby sušili: očistené ryby jednoducho vyložili na vzdušné miesto. Typickým žitnoostrovským jedlom, ktoré gazdinky varia aj dnes, je ryba nakyslo či octová ryba: ryby sa upečú, potom sa vložia do octovo-cibuľovej šťavy, aby dlhšie vydržali. Lokálnou špecialitou je ryba s orechmi, do strúhanky sa primiešajú aj orechy a potom sa ryby upečú. Treba spomenúť aj ryby plnené rôznymi druhmi zeleniny, upečené či udusené. Dunaj býval kedysi rajom rakov, ktorých obyvatelia zbierali pri brehoch rieky a potom pripravovali. Raka vhodili do vriacej vody, čím ho usmrtili, ale iba to by nestačilo, aby sa mäso dalo jesť. Raky bolo treba 15 až 20 minút variť. Namiesto vody niekedy použili pivo. Uvarené raky boli krásne červené.

Tradičnú kuchyňu možno i dnes ochutnať v mnohých typických reštauráciách, čárdach a rybárskych reštauráciách v regióne.

 

Opekané rybacie klobásky so slaninou

1 kg mäsa sladkovodných rýb, 100 g slaniny, 50 g strúhanky, 1 PL krupice, 100 g masla, 2 vajcia, 2 žĺtky, štipka nového korenia, soľ, mleté čierne korenie

Najskôr pripravíme slaninový základ tak, že slaninu pokrájame a vyškvaríme. Ryby potom na vyškvarenej slanine opečieme, podlejeme horúcou vodou a udusíme, potom ich zbavíme kože a vykostíme. Napokon mäso zomelieme, pridáme rozpustené maslo, strúhanku, krupicu, 2 celé vajíčka a 2 žĺtky, korenie a soľ podľa chuti, zmes premiešame, natlačíme do črievok a klobásky opekáme na oleji.

 

Koláč kúcsos

Potrebujeme: 1 000 g polohrubej múky, 500 g hladkej múky, 500 ml vlažného mlieka, 50 g čerstvého droždia, 2 ks žĺtkov, 100 ml oleja, 100 g masla, 250 g kryštálového cukru, 1 balenie hrozienok, 1 ČL soli, na potretie žĺtok alebo smotana (mlieko)

Kysnuté cesto začneme prípravou kvásku. V poháriku s lyžičkou cukru rozmiešame droždie, necháme napučať. Hrozienka namočíme v troche mlieka. Obe múky, soľ, zvyšok cukru, olej, 2 žĺtky, zmäknuté maslo a hrozienka spolu s mliekom premiešame, pridáme kvások a vypracujeme cesto. Zakryjeme utierkou a necháme asi 40 minút na teplom mieste. Odštipujeme z neho kúsky, z ktorých šúľame šúľky o niečo hrubšie ako palec 10 cm dlhé. Na jeden koláčik sú potrebné 4 rovnaké šúľky. Dve prvé uložíme vedľa seba zvisle, na ne do mriežky položíme dve vodorovne. Postup treba dodržať kvôli výslednému efektu. Pečieme v predhriatej rúre do červena.

 

Plnený kapustový list

1 kg mletého mäsa , 250 g varenej ryže, 2 vajíčka, 3 strúčiky cesnaku, 1 cibuľa (väčšia) korenie, vegeta, soľ, paradajkový pretlak, 1 hlávka čerstvej kapusty, 500 g kyslej kapusty

V slanej vode uvaríme do polomäkka kapustnú hlávku a jednotlivé listy oddelíme, do mletého mäsa pridáme vajíčka, cesnak, cibuľu, korenie, vegetu, soľ a do polomäkka uvarenú ryžu. Vypracujeme masu a zavinieme do kapustných lístkov tak, aby hmota nevypadávala. Do pripravenej nádoby dáme vrstvu kyslej kapusty, naukladáme časť pripravených závitkov a vrstvy opakujeme, na vrchu bude kapusta. Paradajkový pretlak rozriedime vodou, pridáme soľ, vegetu, korenie, trochu kryštálového cukru a zalejeme pripravené vrstvy kapusty. Varíme asi 30 minút na miernom ohni, po uvarení podávame s čerstvým chlebom.

 

Údená hlavátka

Očistená ryba zbavená šupín a žiabrov sa zvonka i zvnútra nasolí a nechá sa dva dni ležať. Ryba sa často obracia a necháva sa marinovať v šťave, ktorá z nej vyteká. Po dvoch dňoch sa uvarí nálev so soľou, po vychladnutí sa dobre zamieša a hlavátka sa do neho vloží. V náleve ryba zostáva podľa potreby aj niekoľko dní sa potom sa dá vyúdiť. Údi sa ako bravčové mäso na pilinách, najlepšie z jalovca.

 

 

Víno a vinohrady

Aj v tomto regióne sa darilo pestovaniu viniča a výrobe vína. V západnej časti, hlavne v okolí Dunajskej Stredy sú podmienky vhodné predovšetkým na produkciu vín nižšej kvality. Do tejto západnej časti patria tri rajóny – dunajskostredský, šamorínsky a galantský.

 

Kam za tradíciami a pamiatkami

Doklady o spôsobe života v Podunajsku dokumentuje a sprístupňuje Podunajské múzeum v Komárne. Špecializuje s a na výskum a prezentáciu maďarskej menšiny a jej kultúry. Vysunutou expozíciou je Dom ľudového bývania v Martovciach. Obec Martovce je známa i najpestrejším krojom na Žitnom ostrove. S tradičnou kultúrou sa možno oboznámiť v Žitnoostrovskom múzeu v Dunajskej Strede, kde nájdeme i expozíciu zameranú na prezentáciu ryžovania zlata na Dunaji. Súčasťou múzea je i expozícia mlynárstva v Dunajskom Klátove. S tradíciami rybárstva a ryžovania zlata sa zoznámite v múzeu v Šamoríne. Mnohé menšie obce si zriadili vlastné mini múzeá a expozície, ktoré sa oplatí navštíviť.

 

Výšivkárstvo

Šikovnosť žien zo Žitného ostrova sa prejavovala najmä v rozmanitých zdobných technikách, špecifické druhy výšiviek boli známe najmä z obce Chotín a Iža. Chotín sa stal známy svojím výšivkárstvom, ktoré bolo dôležitým odvetvím domácej výroby od 19.storočia. Pôvodný vzor ažúr  vystriedal modernejší vzor toledo, ktorý sa už vyšíva na predtlačenú kresbu. Ažúrová výšivka vznikne rôznym spájaním a obtáčaním zvislých nití v tkanine. Jedinečnosťou tejto techniky je, že nikdy neviažeme uzol. Takto vzniknuté vzory nazývajú rôznymi ľudovými názvami. Tunajšie výšivky sa dostali aj do zahraničia, dokonca porota v roku 1896 na Miléniovej výstave v Budapešti ocenila chotínsku krásnu výšivku pamätnou plaketou. V Chotíne sa výšivkárstvu venovali do polovice 20. storočia takmer všetky ženy i dievčatá. V obci sa táto tradícia zachovala dodnes a v mnohých domácnostiach ju možno obdivovať najmä v podobe dekoračných predmetov. V obci Iža ešte v prvej polovici 20. storočia vyšívačky na zárobok vyšívali biele výšivky a predávali ich vo väčších mestách Slovenska i Maďarska. Dnes funguje textilná tvorivá dielňa, zameraná na tradičné vzory a techniky. Tradičné výšivkárske techniky tu udržiavajú a obnovujú nadšené ženy i dnes, tieto techniky prežívajú dnes boom.

 

Folklórne súbory a zaujímavosti

Folklór na Žitnom ostrove má veľmi silné korene, o čom svedčia mnohé úspešné súbory, ako sú Csallóköz v Dunajskej Strede, Csali v Šamoríne alebo Megyer vo Veľkom Mederi, Hajós z Komárna, Žitnoostrovský súbor piesní a tancov z Dunasjkej Stredy či Detský folklórny súbor Margaréta v Malinove, ktoré tancujú a spievajú už celé desaťročia. Súťažný festival Zlatá brána pre detské ľudové hudby, spevácke skupiny, sólistov a inštrumentalistov sa organizuje už od roku 1960. Mnohé folklórne skupiny a súbory združuje kultúrny spolok obyvateľov maďarskej národnosti na Slovensku Czemadok. Osobitne treba spomenúť veľmi zaujímavé citarové súbory, aktívne vystupuje napríklad citarový súbor z Tešedíkova. Citary boli od 17. storočia známe na celom Slovensku. V živej hudobnej praxi sa dodnes zachovali iba na južnom Slovensku .

 

Tipy na výlety

 

Vodný mlyn v Jelke, Kolárove, Tomášikove, Jahodnej či Dunajskom Klátove

Pobrežné kolové mlyny predstavujú špecifické remeselné zariadenia, vybudované koncom 19. storočia, ktoré slúžili namiesto lodných mlynov. Po zákaze prevádzky lodných mlynov na riekach v 18. storočí, hlavne na Dunaji a Váhu, ako prekážok intenzívnejšej lodnej dopravy, sa mlyny presťahovali na menej frekventované vodné toky a prebudované boli na stacionárne pobrežné mlyny. Práve na Malom Dunaji bola vybudovaná sústava pobrežných kolových mlynov. Kolový mlyn v Tomášikove je jedným z mála pôvodných zachovaných vodných mlynov na Slovensku so spodným náhonom. Dnes slúži ako technická pamiatka ľudového mlynárstva na južnom Slovensku.

 

Kaštieľ a anglický park v Malinove

Kaštieľ stojí na základoch stredovekej pevnosti, ktorú postavili svätojurskí grófi pravdepodobne v období po roku 1344 a pred rokom 1385. Pevnosť sa spomína aj ako vodný hrad s tromi vežami a vodnou priekopou, ktorá slúžila ako ochrana prechodu cez Malý Dunaj na Žitný ostrov. Pevnosť dal prestavať na kaštieľ arcibiskup Szelepcsényi v 17. storočí. Dokladá to nápis s jeho erbom na vnútornej stene kaplnky, ktorú postavil v areáli kaštieľa. Po klasicistickej prestavbe v 19. storočí získal kaštieľ súčasnú podobu. V anglickom krajinnom parku v areáli kaštieľa v súčasnosti na rozlohe necelých 5 hektárov rastie vyše 200 druhov domácich a cudzokrajných drevín. Podľa mohutných platanov, dubov, agátov bol založený pravdepodobne v 18. storočí. Napriek tomu, že veľmi utrpel vo vojnových a povojnových časoch, mnohé stromy boli vyrúbané a rozloha sa zmenšovala, park si zachoval svoj majestát.  Park je otvorený aj pre pre verejnosť.

 

Splav Malého Dunaja

 

Splav Malého Dunaja patrí k neopakovateľným zážitkom trávenia voľného času. Je vhodný aj pre úplných začiatočníkov. Najkrajšie a najzaujímavejšie úseky sú od obce Zálesie až po sútok s Klátovským ramenom pri Topoľníkoch. Splav Dunaja organizujeme od poldňového až po 3-dňový výlet. Počas splavu rieky je možné zastaviť sa alebo rovno táboriť pri jedinečných drevených vodných mlynoch v Jelke a Jahodnej. Posledné tri roky je možné Malý Dunaj splaviť i na pltiach so sprievodcom. 

Náhodné články...

Premena (s)púšte Ján Mičovský

Horehronie Martina Bocánová, Martin Priečko

Horná Nitra Martina Bocánová a Martin Priečko, Katarína Slobodová Nováková

Gemer Martina Bocánová, Martin Priečko, Katarína Slobodová Nováková

Gemer Martina Bocánová, Martin Priečko, Katarína Slobodová Nováková

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk