Bratislavské oceľové dominanty

Číslo: 2018/95/7-8 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Krajina a ľudia Strana: 66
Autor: Juraj Červenka
Autor fotiek: Juraj Červenka

Ten pohľad na mesto mám veľmi rád. Ťažké kovové konštrukcie mohutných prístavných žeriavov sa obzvlášť vynímajú z Prístavného mosta, kontrastujú s ladným oblúkom Mosta Apollo, belavým hradom na zelenkavom kopci či novou štvrťou presklených vežiakov v pozadí. Žeriavy v pohybe, posúvajúce sa po koľajniciach a ich otáčajúce sa ramená dokazujú, ako veľrieka, medzinárodná dopravná tepna, neodmysliteľne patrí k Bratislave.

p1140613.jpg 


Už ako dieťa ma fascinovalo všetko spojené s Dunajom. Remorkéry tlačiace plne naložené člny, populárne rýchlolode typu METEOR svištiace na vlnách, aj obyčajné bóje a pobrežné znakové tabule. Zakaždým, keď som v aute alebo autobuse prechádzal po vtedajšom Moste hrdinov Dukly, vnímal som kovový les prístavných žeriavov. Ešte bližšie som mal riečny prístav, kedysi jeden z najväčších v strednej Európe, z paluby pomalej vyhliadkovej lode PREŠOV, keď sa plavidlo sovietskej konštrukcie otáčalo v miestach, kde dunajský tok mení smer na juh. Občas, pri zaspávaní v jednej z ružinovských bytoviek ku mne od Dunaja doľahol prenikavý zvuk lodného klaksónu. Aj dnes, keď behávam po lávke Prístavného mosta, vždy pozorujem obraz, pre mňa neodmysliteľne spätý s Bratislavou. Kolosálne žeriavy, severný a južný bazén s odstavenými remorkérmi a člnmi, v pozadí panoráma mesta a Malých Karpát, ozdobená „diamantom“ v podobe štíhlej televíznej veže na Kamzíku.

 

Oslavy i tragédie

Výstavba bratislavského Zimného prístavu, najstaršej časti súčasného prístavného areálu, sa začala koncom 19. storočia. Najprv musela byť vyhĺbená dvojica dodnes existujúcich bazénov, teda miesta nakladania a vykladania tovaru či útočiská lodí pred plávajúcim ľadom a nízkou hladinou vody. Najväčší rozmach však prístav zaznamenal po zániku Rakúsko-Uhorska. Počas existencie medzivojnového Československa v prístave postavili mnohé skladové haly, železničnú vlečku, stanice na prečerpávanie minerálnych olejov, zaviedli elektrinu a vybudovali i viaceré žeriavové dráhy a žeriavy. Výrobcami ťažkej techniky boli závody Škoda a ČKD. Predtým náklad totiž často vynášali na breh prístavní robotníci vybavení špeciálnym vypchatým plecniakom. V roku 1938 tak v Bratislave pri Dunaji preložili takmer milión ton tovaru.

Bratislave žeriavy dodávali charakteristickú priemyselnú tvár, spoľahlivo slúžili desiatky rokov, avšak ani ich prevádzka sa nezaobišla bez havárií a tragédií.V marci 1961, keď veľký mostový žeriav, osadený ešte za čias habsburskej monarchie, nakladal na nákladný čln autá, pod mohutným nárazom vetra sa nečakane celá konštrukcia naklonila a zrútila. Časť na čln, zvyšok do vody a na breh. Nikto našťastie nebol zranený, no žiaľ na jeseň 1966 sa jeden zo žeriavov zrútil pod prílišnou ťarchou prenášaného bremena a nehoda si vyžiadala smrť jedného z robotníkov. V roku 1971 v Bratislave poskladali prvý žeriav s bezpečnostným zariadením na meranie rýchlosti a smeru vetra.

Prirodzene, smutné správy striedali tie príjemné, neraz poznačené charakterom doby. A občas sa týkali i bratislavských prístavných žeriavov. V auguste 1951 podnikový časopis Náš Dunaj oslavne písal o Viere Pavlicovej, prvej žeriavničke v bratislavskom prístave. „Videla som, ako hravo sa ťažký lodeničný žeriav otáča, škrípanie ozubených kôl, rinčanie reťazí a hluk tohto železného obra znel mi v ušiach ako najkrajšia pieseň,“ vyznala sa vraj slečna Pavlicová. Vo vyťaženom prístave žeriavový park postupne obnovovali, žeriav vyrobený závodom KPS Brno a zmontovaný v roku 1975 mal napr. nosnosť osem ton. V lete 1980 však v Bratislave preložili z brehu na loď štyri nadrozmerné stojany tzv. valcovacej stolice – každý s hmotnosťou takmer 350 ton.

 

Neutešené zmeny

V Bratislave sa toho za posledné desaťročia udialo veľa dobrého a užitočného. No zároveň mesto stráca svoju tvár. Prichádza o to najcennejšie, o to, čím je jedinečné. Zoznam industriálnych pamiatok, ktoré padli pod demolačnými zariadeniami, by bol nepríjemne dlhý. Svieža zeleň vinohradov mizne a nahrádza ju tuctový zhluk víl, rodinných domov a bytových komplexov. Možno raz dôjde k už neraz avizovanému preloženiu bratislavského Zimného prístavu do vzdialenejšej oblasti Vlčieho hrdla. Možno v oblasti Zimného prístavu vznikne pre obyvateľov užitočnejší a ekologickejší projekt, ako je dnes ohradený areál s ošarpanými skladmi a halami, v súčasnosti nepochybne menej využívaný než v minulosti. No odstránením žeriavov, viditeľných zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov, navyše z rôznych kútov Bratislavy, sa naše hlavné mesto znova stane o niečo chudobnejšie a menej originálne.

 

Náhodné články...

Z Nitry do Trnavy (2) Jaroslav Rezník

Hadí jed Ivan Kňaze

V Stolických vrchoch Róbert Verseghy

Žitný ostrov Martina Bocánová, Martin Priečko, Katarína Slobodová Nováková

Neboli nájdené žiadne výsledky.
Neboli nájdené žiadne výsledky.

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk