Bratislavské oceľové dominanty

Číslo: 2018/95/7-8 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Krajina a ľudia Strana: 66
Autor: Juraj Červenka
Autor fotiek: Juraj Červenka

Ten pohľad na mesto mám veľmi rád. Ťažké kovové konštrukcie mohutných prístavných žeriavov sa obzvlášť vynímajú z Prístavného mosta, kontrastujú s ladným oblúkom Mosta Apollo, belavým hradom na zelenkavom kopci či novou štvrťou presklených vežiakov v pozadí. Žeriavy v pohybe, posúvajúce sa po koľajniciach a ich otáčajúce sa ramená dokazujú, ako veľrieka, medzinárodná dopravná tepna, neodmysliteľne patrí k Bratislave.

p1140613.jpg 


Už ako dieťa ma fascinovalo všetko spojené s Dunajom. Remorkéry tlačiace plne naložené člny, populárne rýchlolode typu METEOR svištiace na vlnách, aj obyčajné bóje a pobrežné znakové tabule. Zakaždým, keď som v aute alebo autobuse prechádzal po vtedajšom Moste hrdinov Dukly, vnímal som kovový les prístavných žeriavov. Ešte bližšie som mal riečny prístav, kedysi jeden z najväčších v strednej Európe, z paluby pomalej vyhliadkovej lode PREŠOV, keď sa plavidlo sovietskej konštrukcie otáčalo v miestach, kde dunajský tok mení smer na juh. Občas, pri zaspávaní v jednej z ružinovských bytoviek ku mne od Dunaja doľahol prenikavý zvuk lodného klaksónu. Aj dnes, keď behávam po lávke Prístavného mosta, vždy pozorujem obraz, pre mňa neodmysliteľne spätý s Bratislavou. Kolosálne žeriavy, severný a južný bazén s odstavenými remorkérmi a člnmi, v pozadí panoráma mesta a Malých Karpát, ozdobená „diamantom“ v podobe štíhlej televíznej veže na Kamzíku.

 

Oslavy i tragédie

Výstavba bratislavského Zimného prístavu, najstaršej časti súčasného prístavného areálu, sa začala koncom 19. storočia. Najprv musela byť vyhĺbená dvojica dodnes existujúcich bazénov, teda miesta nakladania a vykladania tovaru či útočiská lodí pred plávajúcim ľadom a nízkou hladinou vody. Najväčší rozmach však prístav zaznamenal po zániku Rakúsko-Uhorska. Počas existencie medzivojnového Československa v prístave postavili mnohé skladové haly, železničnú vlečku, stanice na prečerpávanie minerálnych olejov, zaviedli elektrinu a vybudovali i viaceré žeriavové dráhy a žeriavy. Výrobcami ťažkej techniky boli závody Škoda a ČKD. Predtým náklad totiž často vynášali na breh prístavní robotníci vybavení špeciálnym vypchatým plecniakom. V roku 1938 tak v Bratislave pri Dunaji preložili takmer milión ton tovaru.

Bratislave žeriavy dodávali charakteristickú priemyselnú tvár, spoľahlivo slúžili desiatky rokov, avšak ani ich prevádzka sa nezaobišla bez havárií a tragédií.V marci 1961, keď veľký mostový žeriav, osadený ešte za čias habsburskej monarchie, nakladal na nákladný čln autá, pod mohutným nárazom vetra sa nečakane celá konštrukcia naklonila a zrútila. Časť na čln, zvyšok do vody a na breh. Nikto našťastie nebol zranený, no žiaľ na jeseň 1966 sa jeden zo žeriavov zrútil pod prílišnou ťarchou prenášaného bremena a nehoda si vyžiadala smrť jedného z robotníkov. V roku 1971 v Bratislave poskladali prvý žeriav s bezpečnostným zariadením na meranie rýchlosti a smeru vetra.

Prirodzene, smutné správy striedali tie príjemné, neraz poznačené charakterom doby. A občas sa týkali i bratislavských prístavných žeriavov. V auguste 1951 podnikový časopis Náš Dunaj oslavne písal o Viere Pavlicovej, prvej žeriavničke v bratislavskom prístave. „Videla som, ako hravo sa ťažký lodeničný žeriav otáča, škrípanie ozubených kôl, rinčanie reťazí a hluk tohto železného obra znel mi v ušiach ako najkrajšia pieseň,“ vyznala sa vraj slečna Pavlicová. Vo vyťaženom prístave žeriavový park postupne obnovovali, žeriav vyrobený závodom KPS Brno a zmontovaný v roku 1975 mal napr. nosnosť osem ton. V lete 1980 však v Bratislave preložili z brehu na loď štyri nadrozmerné stojany tzv. valcovacej stolice – každý s hmotnosťou takmer 350 ton.

 

Neutešené zmeny

V Bratislave sa toho za posledné desaťročia udialo veľa dobrého a užitočného. No zároveň mesto stráca svoju tvár. Prichádza o to najcennejšie, o to, čím je jedinečné. Zoznam industriálnych pamiatok, ktoré padli pod demolačnými zariadeniami, by bol nepríjemne dlhý. Svieža zeleň vinohradov mizne a nahrádza ju tuctový zhluk víl, rodinných domov a bytových komplexov. Možno raz dôjde k už neraz avizovanému preloženiu bratislavského Zimného prístavu do vzdialenejšej oblasti Vlčieho hrdla. Možno v oblasti Zimného prístavu vznikne pre obyvateľov užitočnejší a ekologickejší projekt, ako je dnes ohradený areál s ošarpanými skladmi a halami, v súčasnosti nepochybne menej využívaný než v minulosti. No odstránením žeriavov, viditeľných zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov, navyše z rôznych kútov Bratislavy, sa naše hlavné mesto znova stane o niečo chudobnejšie a menej originálne.

 

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk