Životné osudy a dielo Juraja a Ladislava Hudecovcov

Číslo: 2019/96/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Z výstavných siení Strana: 24
Autor: Miroslav Herchl
Autor fotiek:

V zaujímavých podkrovných priestoroch Späthovej vily v Centre architekta Ladislava Eduarda Hudeca v Banskej Bystrici na Skuteckého ulici 22 je inštalovaná expozícia o živote a diele otca a syna, staviteľa a architekta – dvoch významných osobností, ktorých životné osudy boli verejnosti dlho skryté, za minulého politického režimu aj umelo potláčané do úzadia. Skupinke zanietených a odborne fundovaných ľudí sa podarilo do výslednej mozaiky poskladať čriepky vo forme archívnych záznamov, korešpondencie či projektovej a obrazovej dokumentácie tak, aby mohli byť sprostredkované širokej verejnosti v tejto ucelenej prezentácii. I keď projekt stálej expozície nesie názov Architekt L. E. Hudec Banská Bystrica – Šanghaj, jeho významná časť je venovaná aj Jurajovi Hudecovi. Tá je zaujímavá aj v súvislosti s jeho aktivitami v rámci Uhorského karpatského spolku na rozhraní 19. a 20. storočia.

sochy.jpg 


Staviteľ Juraj Hudec

Juraj Hudec (21. 4. 1858 – 18. 12. 1920) pochádzal z Dolnej Mičinej a po ukončení gymnázia v Lučenci začal v roku 1891 pracovať vo firme významného stavebného podnikateľa Róberta Wünscha, ktorý vlastnil firmy na Slovensku, ale i v Budapešti. Tu si mladý Juraj osvojil viaceré progresívne technológie, ktoré neskôr po návrate na Slovensko uplatňoval už ako stavebný majster najmä pri rekonštrukcii starších, ale i výstavbe nových budov v Banskej Bystrici. Postupne sa vypracoval na uznávaného stavebného odborníka a zastával aj viaceré významné funkcie v rámci mestského stavebného úradu. Mal podiel na veľkých mestských stavbách – vodovodnej a kanalizačnej siete a elektrárne. Z najvýznamnejších Hudecových staviteľských aktivít možno spomenúť aspoň budovu banskobystrickej filiálky Mestskej sporiteľne pražskej (otvorená v roku 1897, známa aj ako Hungária), stavbu Uhorského kráľovského súdu (1898, Sedria, dnes budova Krajského súdu), budovu Obchodnej a priemyselnej komory (1902, dnes Špecializovaný súd SR) či stavbu Riaditeľstva Uhorských kráľovských lesov (1916, dnes LESY Slovenskej republiky).

Popri členstve v obchodnej a priemyselnej komore sa Juraj Hudec venoval aj spolkovej činnosti. Bol funkcionárom mestského evanjelického cirkevného zboru a aktívnym členom Uhorského karpatského spolku. V rámci neho dal k dispozícii aj svoju stavbársku odbornosť. Vypracoval projekt turistickej útulne na vrchole Ďumbiera v Nízkych Tatrách, ktorú aj čiastočne spolufinancoval a postavil. Útulňu slávnostne otvorili 24. augusta 1902 a nazvali na počesť predsedu zvolenskej sekcie Uhorského karpatského spolku a podžupana Zvolenskej župy Karola Csipkaya Karlovou chatou. Stavba si však počas celej svojej existencie udržala len charakter útulne. Postupne, hlavne počas vojnových rokov pustla a na dobovej fotografii z polovice dvadsiatych rokov sú už len ruiny.

Od roku 1902 sa Juraj Hudec uplatňoval už aj ako projektant niekoľkých väčších stavieb, ako je budova policajného veliteľstva (1903, Späthova vila) či svojho rodinného domu (1906, po neskoršom majiteľovi tzv. Petelenova vila). Významnú stopu svojou stavebnou činnosťou popri Banskej Bystrici zanechal aj na historických budovách v Banskej Štiavnici a Brezne. Roky úspechov a spoločenského uznania však ku koncu 1. svetovej vojny a krátko po nej vystriedalo obdobie úpadku stavebnej spoločnosti, ústiacej až do jej zadlženosti a exekúcie majetku. To sa odrazilo aj na zdraví Juraja Hudeca, zomrel v decembri 1920.

 

Architekt Ladislav Eduard Hudec

Ladislav Eduard Hudec (8. 1. 1893 – 26. 10. 1958) napriek tomu, že sa narodil a svoje detstvo až po študentské roky prežil v Banskej Bystrici, kde je na evanjelickom cintoríne aj pochovaný, paradoxne širšej verejnosti v zahraničí, najmä v Číne a Maďarsku je viac známy ako na Slovensku. Svojimi významnými projektmi a realizovanými stavbami sa zapísal aj do histórie svetovej architektúry. Zmierniť slovenský dlh voči tejto výnimočnej osobnosti sa úspešne pokúsila skupina už zmienených odborníkov, nadšencov, ktorí v roku 2012 založili neziskovú organizáciu Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca (C.A.L.E.H., n. o.). Postupne objavili a zhromaždili cenné údaje, dokumenty a fotografie, ktorými doplnili už existujúce, prevažne zahraničné historické materiály. Hlavným poslaním centra je prezentovať životný príbeh architekta Ladislava Eduarda Hudeca a jeho rodiny. Členovia tejto neziskovej organizácie – historička architektúry Dr. Klára Kubičková, historička Mgr. Eva Furdíková a architekt Rastislav Udžan pripravili a zrealizovali aj súčasnú expozíciu.

Rodný dom Ladislava Eduarda Hudeca na dnešnej Bakossovej ulici sa podarilo identifikovať až v roku 2011 spolu s ďalšími podstatnými faktami o jeho živote. Mladý Ladislav už ako študent banskobystrického gymnázia často sprevádzal otca na stavbách a získal tak nielen prvé cenné informácie o fungovaní stavieb, ale aj inšpirácie pre svoje budúce povolanie. V rokoch 1910 až 1014 študoval architektúru na Kráľovskej technickej univerzite v Budapešti. V roku 1913 vypracoval projekt svojej jedinej funkčnej stavby, ktorá je na území Slovenska – Kaplnku Panny Márie Kráľovnej vo Vyhniach. Stavbu realizovala firma jeho otca a dokončili ju v roku 1914.

Počas štúdia i krátko po jeho skončení absolvoval Ladislav Hudec viacero zahraničných študijných i poznávacích ciest. Na jednej z nich ho zastihol začiatok 1. svetovej vojny, vrátil sa domov a nastúpil do armády. Po krátkom vojenskom výcviku bol odvelený na východný front, kde v roku 1916 padol do zajatia a bol deportovaný do zajateckého tábora na Sibíri. Vďaka jeho znalostiam a schopnostiam sa mu podarilo odtiaľ dostať, hoci s veľkými peripetiami. Cez zamrznuté rieky a zasneženú krajinu prišiel až do Číny. Usadil sa v Šanghaji a konečne sa mohol venovať svojmu povolaniu. Využíval možnosť a dobré podmienky na projektovanie a realizáciu takmer štyroch stoviek stavieb.

Hudec uplatňoval aj svoj podnikateľský talent a stal sa majiteľom viacerých šanghajských nehnuteľností. Prehľad o moderných technológiách si rozšíril nielen štúdiom svetovej architektonickej literatúry, ale aj častými zahraničnými cestami po Amerike, Ázii i Európe, pri ktorých neobchádzal ani rodnú Banskú Bystricu a ďalšie slovenské mestá.

Z množstva projektovaných významných budov ho najviac preslávil Park Hotel (1934) v Šanghaji.  Bol unikátnou stavbou nielen celkovým architektonickým poňatím, ale aj technickým vybavením a novinkami, ako boli najrýchlejšie výťahy na svete, posuvná strecha, špičkové vybavenie zásobovacou a kuchynskou strojovou technológiou, najnovšie protipožiarne zabezpečenie a ďalšie novinky. Budova sa trvalo zapísala do histórie svetovej architektúry a dlho bola aj  najvyššia budova na ázijskom kontinente – s dvadsiatimi dvomi poschodiami. Tento primát si stavba udržala až do roku 1952.

Park Hotel však nie je jediným dielom Ladislava Hudeca zapísaným v Zozname chránených výnimočných historických budov v Šanghaji. Podobné ocenenie sa dostalo napríklad aj nemocnici Country Hospital (1926), nájomnému domu Estrella Apartments (1927), vile Liu Jisheng´s Residence (1931) či kostolu Moore Memorial Church (1931), budovám knižného vydavateľstva China Baptist Publication Building a Christian Literature Society Building (1932) a rovnako aj rodinnému domu Hudecovcov na Panyu Road 129, v ktorom s manželkou a tromi deťmi architekt býval. Ten v súčasnosti slúži ako vzdelávacia inštitúcia, ale je v ňom zriadené aj Múzeum L. E. Hudeca.

Ladislava Hudeca napriek úspešnému pôsobeniu v Šanghaji nikdy celkom neopustila túžba vrátiť sa domov. Najbližšie k tomuto kroku bol ešte v prvých rokoch tamojšieho pobytu, v rokoch 1920 a 1921. Zrejme ho však odradila exekúcia ich rodinného majetku československým štátom po bankrote otcovej stavebnej firmy a požiadavka, aby sám uhradil zostávajúce podlžnosti voči štátu. To aj urobil, čím odbremenil od záväzkov svojich súrodencov. Do Československa sa však už nevrátil, naopak, využil ponuku na maďarské občianstvo. Od roku 1942 bol Ladislav Hudec aj honorárnym konzulom Maďarska, ale pre politické smerovanie Maďarska sa v roku 1944 tejto funkcie vzdal.

Po vojnových udalostiach a politických zmenách v Číne bol Hudec nútený v roku 1947 tajne opustiť Šanghaj, čo bolo spojené aj so stratou časti majetku. Usadil sa vo švajčiarskom Lugane. V roku 1948, v čase keď ani v Maďarsku, ani v Československu sa politická situácia nevyvíjala jednoznačne  demokratickým smerom, rozhodol sa presťahovať do Berkeley v USA. Politické režimy v Číne, Maďarsku i Československu mu už neumožňovali zavítať do nich čo i len na návštevu. So svojimi príbuznými či priateľmi v týchto štátoch však intenzívne komunikoval. V USA sa už k architektonickej práci nevrátil, venoval sa len svojim záľubám. Výnimkou bol len projekt vlastnej drevenej vily Challet, ktorú si naprojektoval a začal realizovať vo Squaw Walley. Vilu venoval svojej manželke, úplného dokončenia stavby sa však už nedožil, 26. októbra 1958 zomrel na srdcový infarkt.

Samotná expozícia v Späthovej vile okrem prehľadne usporiadaných panelov s textami a početnými fotografiami je doplnená aj trojrozmernými modelmi najvýznamnejších stavieb Ladislava Hudeca v Šanghaji. V presklených vitrínach si môžu návštevníci prezrieť ukážky z jeho korešpondencie, kópie viacerých článkov o jeho diele, ako aj monografie, ktoré vyšli o ňom v Číne a Maďarsku a v posledných rokoch už i na Slovensku. Zaujmú aj výkresy z projektovej dokumentácie niektorých jeho stavieb. Celá expozícia pôsobí príjemným dojmom, prístupným spôsobom približuje dôležité parametre predstavených projektov a objektívnym spôsobom vykresľuje osudy i charakterové vlastnosti jednotlivých členov rodiny Hudecovcov.

Na Slovensku je okrem kaplnky vo Vyhniach aj druhá stavba projektovaná Ladislavom Hudecom – rodinná hrobka Hudecovcov na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.  Spočívajú v nej jeho rodičia, súrodenci i niektorí ďalší z príbuzenstva a od roku 1970 aj jeho urna, prevezená z Berkeley. Pri hrobke Hudecovcov si možno pripomenúť  pohnuté osudy dvoch našich významných rodákov. Jeden zanechal po sebe rukopis svojho stavbárskeho fortieľu na budovách, ktoré patria medzi skvosty historickej banskobystrickej architektúry, a druhý sa zapísal do registra svetových architektonických osobností progresívnou a mimoriadne plodnou projekčnou tvorbou v jednej z najvýznamnejších svetových metropol.

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk