Literárne potulky po Svätom Jure (1)

Číslo: 2019/96/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Túry do literatúry Strana: 32
Autor: Ján Bábik
Autor fotiek: Ján Lacika

Nemenej než úrodnej pôde tešia sa svätojurské vinohrady blahodarnému podnebiu. Zdá sa totiž, že matka príroda sa o toto mesto výborne postarala vypínajúcim sa pohorím, ktoré je vidieť na severe, a lesmi, čo ho obklopujú. Na nich ako na nejakých valoch nielenže sa zachytávajú všetky škodlivé vetry, aby neničili úrodu mestečka, ale často tu vznikajú lahodné vánky, ktoré pomáhajú jednak zmierňovať slnečnú páľavu, jednak vysúšať plody, ak príliš navlhli; no nemenej pomáhajú rozháňať mraky, ak nejaké občas zahaľujú mesto, ale aj, ak je vyprahnuté, ho ochladzujú.“

tura1.jpg 


Takto zachytil obraz Svätého Jura asi pred 300 rokmi slovenský polyhistor Matej Bel v štúdii O svätojurskom víne, ktorú z latinčiny preložil Svätojurčan Juraj Pavelek. Oceňoval v nej nielen skvelé víno, ktoré tu dorábajú, ale i prírodné podmienky. Približne v tom, čase, keď Matej Bel písal tieto riadky, čiže v roku 1720, bolo založené v Svätom Jure v piaristickom kláštore gymnázium. Za vyše dvoch storočí jeho existencie ho absolvovali mnohí, ktorí sa neskôr presadili v slovenskom kultúrnom živote. Spomeňme najmä spisovateľov bernolákovského obdobia: Anton Benčin (1745 – 1808), zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva, ktorý pomáhal rozvoju bernolákovskej slovenčiny a prekladal z cudzích jazykov do slovenčiny; rodák z neďalekej Častej, autor záslužnej publikácie Pilný domajší a poľný hospodár Juraj Fándly (1750 – 1811); Juraj Palkovič (1763 – 1835), zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva, vydavateľ Bernolákovho 6-zväzkového Slovníka slovenského česko-latinsko-nemecko-maďarského.

Na gymnázium v Svätom Jure chodil aj cestovateľ a moreplavec Móric Beňovský, autor knihy Pamäti a cesty, ktoré sú unikátnou literárnou pamiatkou z 18. storočia. V matrike študentov sa zachoval záznam, kde sa uvádza, že Beňovský je praenobilis slavus, čiže šľachtic slovenský, čo je dôkazom jeho slovenského pôvodu. Je zaujímavé, že 150 rokov po Beňovskom bol žiakom svätojurského gymnázia aj románopisec Jožo Nižnánsky, neskôr jeho osudy spracoval v rozsiahlom románe Dobrodružstvá Mórica Beňovského, čím veľmi prispel k popularite vrbovského rodáka. Pamätná tabuľa na budove bývalého gymnázia zaznamenáva, ktorí významní slovenskí dejatelia tu študovali, okrem už spomínaných napr. aj skladateľ Eugen Suchoň.

 

Básnik zo 17. storočia

Prvou literárnou pamiatkou o Svätom Jure je báseň Juraja Peuckera z roku 1679. Napísal ju v latinčine a nemčine vo Wittenbergu a nazval ju dlhým názvom, ako bolo vtedy zvykom: Slobodné kráľovské mesto dolného Uhorska Svätý Jur. V jednoduchom básnickom štýle na slávnej Wittenberskej akadémii ho v roku spásy 1679 načrtol Juraj Peucker, Uhor z Banskej Bystrice, poslucháč filozofie a teológie. Báseň, ktorá má s venovaním a epilógom spolu 679 veršov, sa zachovala v latinčine a v nemčine v Széchényiho knižnici v Budapešti. Do slovenčiny ju preložila v roku 2015 Viola Almássy Kováčová.

Juraj Peucker sa narodil približne v roku 1649 v Banskej Bystrici, ale detstvo prežil v Svätom Jure, kde jeho otec dvanásť rokov až do smrti pôsobil ako evanjelický farár. Juraj Peucker po návrate zo štúdií vo Wittenbergu bol riaditeľom evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. Okrem veršov o Svätom Jure napísal ešte báseň, v ktorej opisuje trpké položenie evanjelikov v Uhorsku, a niekoľko chválospevov na svojich podporovateľov pri štúdiu, napr. šopronského farára Mateja Langa a jeho manželku.

 

Svätojurskí svetobežníci

Pozoruhodné osudy mal Hermann Armin Vámbéry (1832 – 1913), cestovateľ a znalec orientálnych jazykov. Bol členom Maďarskej akadémie vied a vysokoškolským učiteľom orientálnych jazykov na univerzite v Budapešti. Absolvoval niekoľko študijných ciest do Turecka, do Prednej Ázie a Strednej Ázie, z ktorých napísal početné odborné práce i cestopisy v maďarčine a nemčine. Je autorom prvého turecko-nemeckého slovníka vôbec, knihy Cestopis zo Strednej Ázie a autobiografií Vámbéry, jeho život a dobrodružstvá spísané ním samým a Príbeh mojich zápasov. Spomienky Armina Vámbéryho. Zohral zaujímavú úlohu v oblasti hororovej literatúry. Počas pobytu v Londýne sa zoznámil so škótskym spisovateľom Bramom Stokerom a upozornil ho na zvláštnu postavu v Transylvánii, na knieža Vlada III. Ţepeşa. V Stokerovom románe Dracula má postava van Helsinga niektoré črty Hermana Armina Vámbéryho. Pamätná tabuľa na Prostrednej ulici č. 49 vo Svätom Jure, ktorej autorom je obyvateľ mesta, maliar a sochár František Guldan, pripomína Vámbéryho.

Do ďalekého sveta sa vybral aj ďalší svätojurský rodák František Pucher Čiernovodský (1861 – 1905). Študoval teológiu v Ostrihome, filozofiu v Prahe, kde sa stal jedným z dvanástich zakladajúcich členov spolku Detvan. Bol mimoriadne jazykovo zdatný, ovládal dvanásť jazykov. V roku 1888 sa vysťahoval do USA. Najprv pôsobil ako pisár na rakúsko-uhorskom konzuláte, neskôr bol redaktorom viacerých krajanských novín a časopisov, Amerikánsko-slovenských novín, Slovák v Amerike a vydával aj prvý socialistický mesačník Fakľa v New Yorku. Ako novinár bojoval proti národnostnému útlaku Slovákov v Uhorsku, ale aj za sociálne práva amerických Slovákov, angažoval sa najmä proti vykorisťovaniu slovenských baníkov.

 

Ďalší svätojurskí rodáci

Pamätná tabuľa na dome vedľa mestského úradu na Prostrednej ulici 27 oznamuje, že sa tu narodil priekopník robotníckeho hnutia, novinár a publicista Karol Hanzlíček (1850 – 1932). Ako jeden z hlavných funkcionárov robotníckeho hnutia pôsobil v 80. a 90. rokoch 19. storočia v Bratislave, bol zakladajúci člen vzdelávacieho robotníckeho spolku Napred (Vorwärts) a neskôr jeho dlhoročný predseda. Bol redaktorom spoločensko-hospodárskeho dvojtýždenníka Die Wahrheit, potom Der Zeitgeist. Za novinársku tvorbu bol aj súdený, obhajoval ho slovenský advokát M. Mudroň. Napísal približne 60 novinových článkov, koncom storočia uverejnil spomienky na začiatky robotníckeho hnutia v Bratislave, ktoré vyšli v roku 1970 knižne.

František Korček-Rudin (1912 – 1947) po neukončenom vysokoškolskom štúdiu pracoval v rodnom meste ako výpomocný učiteľ. Písal divadelné hry pre ochotnícke súbory v duchu Ferka Urbánka Keď sa rodila sloboda, Vstal z mŕtvych, Smrť Matúša Trenčianskeho. V roku 1939 sa stal pracovníkom ministerstva národnej obrany. Vydal rozsiahlejšiu štúdiu Slovenský vojak v tradícii živej a historickej. Ako vojnový korešpondent odišiel so slovenskou armádou do Sovietskeho zväzu a v duchu ľudáckej propagandy napísal knihy Bol som na Ukrajine, Obrázky z Ukrajiny, Slovenská armáda na Ukrajine, v ktorej vyzdvihuje hrdinstvo slovenskej armády a jej vtedajšieho spojenca, nemeckého Wehrmachtu. Na druhej strane odkrýva aj falošný mýtus o sovietskom raji a píše i o zverstvách boľševikov a zlopovestnej NKVD.

 

Miloval rodné mesto

Skutočným svätojurským lokálpatriotom bol básnik Gustáv Hupka (1925 – 2012). Po absolvovaní vysokoškolského štúdia taliančiny a slovenčiny krátko učil na gymnáziu vo Svätom Jure. O svojej mladosti v rodnom meste povedal v rozhovore pre Slovenský rozhlas v roku 1999: „Keď si spomínam na svoju mladosť, na svojich kamarátov, ktorých už pomaly nieto, na chvíle vo vinárni u Jožka Chrappu, kde sme sedávali so spisovateľmi a výtvarníkmi a debatovali o umení, mám v živej pamäti Jána Kostru, Jána Smreka, Ruda Fabryho, bratov Hložníkovcov, Karola Drexlera, Fera Gajdoša, Imra Vysočana a ďalších. Myslel som si, že moje rodné mesto sa stane tichým centrom umelcov. No moje predstavy sa nesplnili, život mal svoje plány a mne zostali len pekné spomienky na obdobie, keď sa rodili básne a piesne o svätojurskom víne, ktoré, myslím si, tiež patria a budú raz patriť do histórie môjho rodného mesta so slávnou minulosťou.“

Hupka pracoval ako redaktor časopisov Predvoj, Život, šéfredaktor Protifašistického bojovníka, pôsobil ako tlačový tajomník ministra kultúry Miroslava Válka, vykonával funkciu riaditeľa vydavateľstva Pallas a bol šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta. V slovenskom literárnom živote pôsobil takmer pol storočie. V početných básnických zbierkach sa neraz vyznal z lásky k rodnému mestečku a vzdal úctu ťažkej práci vinohradníkov a ospevoval zázračné plody ich práce a umu. Písal aj texty populárnych piesní, jednou Ó, rodný kraj, ktorá bola inšpirovaná malokarpatskými krásami, naštartoval spevácku kariéru Miro Žbirka. Gustáv Hupka debutoval v roku 1963 zbierkou básní Slnko vinohradov. Stal sa veľmi plodným básnikom, vydal okolo tridsať kníh poézie, kde okrem básní o rodnom kraji sa venoval aj tzv. spoločenskej poézii, neskôr prešiel k meditatívnej a náboženskej tvorbe. Písal aj ľúbostnú poéziu a knižky pre deti. Veľa prekladal najmä z taliančiny a ruštiny. Vo svojich pamätiach Šťastie a omyly približuje svoje detské a mládenecké roky vo Svätom Jure, prvé dotyky s literatúrou, priateľstvo so spolužiakmi, neskoršími kultúrnymi tvorcami, ale i s obyvateľmi rodného Svätého Jura, s láskou spomína na svojich generačných druhov, ale aj na už vtedy spisovateľské legendy. Gustáv Hupka posledné roky prežil ťažko chorý u dcéry v Škótsku, kde zomrel. V roku 1990 si Hupka založil vlastné vydavateľstvo ARS STIGMY, v ktorom okrem vlastnej poézie a prekladov vydal celý rad titulov duchovného charakteru a knihy začínajúcich autorov. Nezabudol ani na Svätojurčanov, vydal tri zväzky esejí Petra Gaburu Sonda do svedomia času, knihu zamyslení od Romana Ilovského Nahá bolesť chvíľ v hriešnej samote.

Gustáv Hupka pomohol k vstupu do literatúry Štefanovi Chrappovi (1979), známemu pod pseudonymom Pišta Vandal. Ako dvadsaťročnému mu vydal zbierku básní Útecha. Neskôr Chrappa napísal niekoľko básnických zbierok, ktoré vydal vo vlastnom vydavateľstve Limerick – Na obojku, Chudoba, psy, mrzáci. Štefan Chrappa pôvodne prednášal literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v súčasnosti je známou postavou rozhlasového vysielania, pracuje ako redaktor náboženskej redakcie a moderuje nielen rozhlasové, ale aj televízne relácie. Venuje sa aj próze, vydal román Prototyp Eva a aj portréty významných náboženských osobností: Kapucín Felix. Misionár Božieho milosrdenstva a Anton Srholec. Bezdomovec z povolania. Pišta Vandal je aj známym hudobníkom, hrá a spieva s kapelami ČAD a Vandali, s ktorými vydal viac albumov.

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk