Odkiaľ sa vzali víno a burčiak?

Číslo: 2019/96/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Krajina a ľudia Strana: 36
Autor: Pavol Ičo
Autor fotiek: Pavol Ičo

Jeseň je obdobie, keď si mnohí z nás radi vychutnajú mladé víno alebo burčiak. S ich výrobou sa v Indii, Mezopotámii, Číne či na Cypre začalo už pred tisíckami rokov. Nálezy vinohradníckych nožov a hlinenej nádoby na víno v archeologickej lokalite Molpír pri Smoleniciach zasa dokazujú, že víno bolo na našom území známe prinajmenšom v 7. storočí pred naším letopočtom. Starobylú históriu však za sebou majú aj názvy spomenutých nápojov.

hroz.jpg 


O slove víno

Na Slovensku sa každoročne vypestuje viac ako 50 druhov kvalitného vína. Máme tiež šesť vinohradníckych oblastí, ktoré sa ďalej členia na 40 rajónov a 603 vinohradníckych obcí. Uvedené fakty teda presvedčivo dokazujú, že tradícia pestovania viniča u nás je bohatá. Azda ani niet vinára, ktorý by nepoznal latinské príslovie In vino veritas. Pokiaľ však ide o etymológiu slova víno, tu už by sme zrejme našli isté medzery aj medzi našimi skúsenými vinármi...

Zrejme najstarším príbuzným výrazom je slovo vijan, ktorým pomenovali nápoj z vylisovaných a vykvasených plodov hrozna starovekí Chetiti. Najstarším známym európskym slovom na pomenovanie vína je zasa grécke oinos, resp. voinos, ktoré sa neskôr z gréčtiny prenieslo do latinčiny a v nej nadobudlo podobu vinum. Latinské vinum následne preniklo ku Germánom, kde sa udomácnilo v tvare wein a odtiaľ sa pravdepodobne dostalo k Slovanom, alebo ho Slovania prevzali priamo z latinčiny. V jazyku predkov Slovanov, v tzv. praslovančine, ktorá sa používala približne pred troma tisícročiami až do polovice 9. storočia nášho letopočtu, malo toto slovo najskôr podobu vino.

V slovenských zápisoch sa slovo víno objavuje v rôznych podobách od druhej polovice pätnásteho storočia. Zápis v Žilinskej mestskej knihe z roku 1453 uvádza výraz vína v tvare wyna, v roku 1484 bolo zaznamenané v spise z Bytče v podobe vina a v písomnosti zo Žarnovice z roku 1578 ako wyno. Podobne ani prvý kodifikátor slovenčiny Anton Bernolák neuzákonil toto slovo v súčasnej spisovnej forme, ale zato pripustil až dva varianty jeho zápisu – wino/wíno.

V rámci Štúrovej slovenčiny, jazyku používanom v štyridsiatych rokoch devätnásteho storočia, sa však slovo víno začalo pravidelne zapisovať v podobe, akú poznáme dnes.

 

Burčiak

Burčiak, čiže vlastne kvasiaci hroznový mušt, má nielen príjemne sladkú chuť a vôňu, ale obsahuje i množstvo vitamínov a minerálov a zároveň priaznivo vplýva na trávenie, pomáha pri regenerácii pokožky a blahodarne pôsobí aj na nervovú sústavu. Postupným kvasením však burčiak nadobúda čoraz viac alkoholu, a preto je najzdravšie piť ho, kým je ešte mladý.

Čerstvý burčiak možno spoznať podľa chuti – mal by byť sladký a iba málo alkoholický, takže sa najviac približuje chuti hroznového muštu. Vzhľadom na to, že ide o sezónny produkt, v pohostinstvách väčšinou na burčiak natrafíte iba v čase zberu hrozna, teda približne medzi začiatkom septembra až koncom októbra. No podľa aktuálne platného Zákona o vinohradníctve a vinárstve z roku 2009 ho možno „... ponúkať spotrebiteľovi od 15. augusta do 31. decembra kalendárneho roka zberu hrozna, z ktorého je vyrobený“.

Pokiaľ ide o pôvod tohto slova, výraz burčiak bol pravdepodobne odvodený od slovesa búriť, známeho ešte v praslovančine (v tvare buriti). Tvorca slova burčiak sa pritom zrejme inšpiroval rýchlym, či lepšie povedané búrlivým procesom kvasenia hroznového muštu. V nadväznosti na inú teóriu toto slovo vzniklo od moravského nárečového tvaru burkať, ktoré má taktiež význam búriť, avšak používa sa najmä v súvislosti so spánkom, v slovných spojeniach typu burkať zo sna – vyrušovať zo spánku.

V slovenských písomnostiach sa výraz burčiak preukázateľne objavuje až od 19. storočia. Po prvý raz bol zaznamenaný v štúrovčine, a to v tvare burčjak. Ale od čias hodžovsko-hattalovskej jazykovej reformy, ktorej pravidlá zaviedla Krátka mluvnica slovenská z roku 1852, v pôvodnom slove burčjak -ja- nahradila dvojhláska -ia-.

O hroznovom mušte však hovoria už oveľa staršie pramene zo 16. storočia a zmienku o búrení muštu, čiže o kvasení muštu, môžeme nájsť napríklad v rukopise Poznámky a rady hygienické, prírodopisné, meteorologické, ekonomické z 18. storočia. Okrem slova burčiak sa prinajmenšom od 19. storočia používa na Slovensku aj obmena tohto výrazu, a to český tvar burčák, vo východoslovenských nárečiach často skracovaný bez dlhého -á- do podoby burčak.

 

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk