Súľovské skaly

Číslo: 2019/96/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Zažité v prírode Strana: 38
Autor: Danica Púry
Autor fotiek: Danica Púry

Jeden krásny jesenný víkendový deň sme sa dohodli v partii,  že v kamarátkine narodeniny  neoslávime v krčme, ale namiesto toho pôjdeme na peknú dvojdňovú turistiku. Túra na želanie – Súľovské skaly. Osobne som tam bola  dávnejšie, ale len na hrade. Pomyslela som si, že  dva dni nám bude aj dlho... Nebolo. Našli sme tu veľa pekných turistických trás.

7a.jpg 


Úžasné skalné útvary, zrúcaniny Súľovského hradu a nádherné výhľady zaručujú perfektnú turistickú atmosféru. Tento fantastický „kamenný les” je zložený zo skalných útvarov vytvarovaných zvetrávaním v priebehu vekov. Na pomerne malom území sa vyskytujú bizarne tvarované veže, ihly, okná a brány oddelené hlbokými kaňonmi, roklinami a údoliami. V každom ročnom období sú iné a majú svoje čaro po celý rok.

Prekvapenie nastalo hneď v deň príchodu, keď všetky ubytovania boli plné a nikde sa nedala zohnať izba. Mysleli sme si, že ten Súľov „fakt fičí“ a bude tam plno turistov. Plno síce bolo, ale bežcov. Nasledujúci deň sa tu totiž konali bežecké preteky Súľovskými skalami.

Plán našej turistiky bol skoro jasný, smer hrad, ďalší hrad, šarkania jaskyňa a vodopád. Z obce Súľov sme išli asi 800 metrov peši po miestnej asfaltke na parkovisko, odkiaľ bol nástup na zelenú značku. Miernym stúpaním lesnou cestou sme sa za necelú polhodinku dostali na prvú vyhliadku, Pod Zámkom, kde sa vo výške asi 550 m objavili krásne skalné útvary. Bolo sa naozaj na čo pozerať, keďže listy stromov už začali meniť  farby do jesenných odtieňov. Ďalší skalný impozantný útvar bol hneď za rohom – trinásť metrov vysoká Gotická brána. Nasledoval mierny výstup na pozostatky hradu Súľov, o ktorom sa tvrdilo, že je najťažšie prístupný na Považí. Samotná poloha hradu hovorí o tom, že slúžil na pozorovanie a stráženie okolitých obchodných ciest. Súľovský hrad, nazývaný kedysi tiež Roháč, bol v 15. storočí pôvodne postavený ako pevnosť a neskôr sa rozrastal do podoby nedobytného hradu, až kým ho v 18. a 19. storočí nepoškodili silné zemetrasenia. Do súčasnosti sa z neho zachovali len základy a časť múrov. K hradu sa viažu viaceré povesti. Z vrcholu zrúcaného hradu je krásny výhľad na celé okolie. Severne od nás bolo vidieť siluetu Javorníkov, smerom na západ vrchy Veľký a Malý Manín, v pozadí Vršatec a smerom na juhovýchod Martinské hole, Strážov, Kľak a ďalšie vrchy Lúčanskej Fatry. Vyhliadkové miesto sa nachádza vo výške 650 m.

Vstup na hrad bol exponovaný a vznikala tam menšia „zápcha“ z dôvodu jednosmernej premávky turistov cez  malú dieru v stene. Dali sme si drobné občerstvenie a pokračovali  po zelenej značke na Lúku pod hradom, odkiaľ sme prešli na červenú značku do strmšieho kopca a neskôr popod vrch Brada (816 m). Aj tu boli parádne výhľady na skaly, stáli za zastavenie. Cestou sa nachádzalo niekoľko maličkých odbočiek k ďalším pekným vyhliadkam. V sedle Pod Roháčom sa stretávajú tri značky, zelená, červená a žltá. Zo sedla sme pokračovali smerom na hrad Hričov. Cesta bola veľmi príjemne zvlnená, občas s miernym stúpaním. Stretávali sme len a len bežcov, ktorých sme patrične povzbudzovali.

Hrad Hričov, resp. pozostatky jeho múrov a hradnej veže, o ktoré sa stará Združenie priateľov, bol v rekonštrukcii, a tak sme pozdravili majstrov, sadli na lavičku a kochali sa výhľadmi aj na Žilinu. Pekné miesto na oddych či piknik. Ponúka sa z neho krásny výhľad na povesťami opradenú skalu Kamenný mních a aj pôsobivú Hričovskú skalnú ihlu. Z hradu sme sa vracali naspäť po tej istej ceste do sedla Pod Roháčom. Zo sedla sme si vybrali žltú značku a bolo to celkom zábavné šmýkanie po zadku. Žltá turistická značka vedie cez atraktívny zostup pomedzi skaly úzkou štrbinou. Strmým kopcom dole po listoch, haluziach, kameňoch a piesku sme sa rozhodli zísť k jaskyni. Celý zostup bol náročný, vyžadoval si hlavne opatrnosť, aby nik nespadol či nezgúľal sa dole o ďalšie metre... Boli tu aj úseky, kde sa nedalo o nič zachytiť a na piesku a jemných kamienkoch sa nám šmýkalo. Stálo to však za to. Ostali sme prekvapení, čo sa v lese nachádza. Prenádherné skalné steny a útvary, kamenná brána s hustým listnatým lesom. Bolo to nádherné a prudko fotogenické. Všetko mi pripomínalo Broumovské skaly v Českej republike.

Po asi trištvrte hodine sme sa došmýkali a dogúľali na rázcestie, kde sa dalo ísť hore do kopca k jaskyni Šarkania diera. Oplatí sa ísť, hovoríme si. Pes, ktorý bol s nami, to v jednej časti stúpania vzdal, neudržali ho labky. Neskôr sme narazili na kovové rebríky a úchyty na jednoduchší výstup. Na konci reťaze na nás čakala obrovská otvorená diera, jaskyňa ako z rozprávky pre draka. Do jaskyne sa dalo strmo vojsť až dovnútra na jej koniec a odtiaľ si urobiť famózne zábery s malými skalnými oknami nachádzajúce sa v strope jaskyne. Šarkania dier, voľne prístupná puklinová jaskyňa, je jednou z najznámejších jaskýň v okolí Žiliny. Podľa miestnej legendy k historickým obyvateľom Šarkanej diery patril i nebezpečný drak, ktorý v nej vraj dlhé roky nachádzal útočisko a podľa neho dostala i meno. Dračie stopy sa v nej síce nenašli, je však známe, že jaskyňu kedysi obýval dnes už vyhynutý druh jaskynného medveďa a aj ľudia v čase mladšej doby kamennej. Priestor v tvare 58 metrov dlhej pukliny je tak archeologickým náleziskom a aj národnou prírodnou pamiatkou.

Po prehliadke jaskyne sme sa po rebríkoch tou istou cestou vrátili dole do sedla a pokračovali do dediny krásnym lesom, v toto ročné obdobie ako rozprávkovým. Celá trasa mala asi 20 km a prešli sme ju v pohodovom tempe s prestávkami za celý deň.

Na druhý deň sme si pripravili niečo „kratšie“. Zo Súľova sme sa vybrali po modrej značke smerom na Zrakovú pyramídu, kde sme si odfotili všetky možné aj nemožné výskoky a pózy a pokračovali na sedlo Pod Roháčom a odtiaľ po zelenej a neskôr po žltej na Roháč (803 m). Z vrchu Roháča sme si užili krásne výhľady na skalné útvary vyčnievajúce z lesa  špičkami. Z Roháča sme si naplánovali cestu na vrch Kečka (822 m). To sme však netušili, že síce pôjdeme po vrstevnici, ale následne ju asi desaťkrát opustíme, zostúpime dole a následne si to zase pekne vystúpame. Chodník bol zasypaný jesenným lístím, nikde ani živej duše a pred nami ďalší kopček. A to sme si plánovali kratšiu túru, pretože ešte musíme šoférovať domov. Z Kečky sa išlo dole celkom prudko, nechcela by som to šliapať opačne. Prišli sme do sedla Patúch (621 m) a dojedli posledné zvyšky zásob pripravených na malú túru. Čas na hodinkách ukazoval, že  treba zísť do dediny. Chlapci by si ešte dali povedať a išli by ešte strmo hore asi 2,5 km na vrch Žibrid (860 m). Pre krátkosť času sme sa však rozhodli zísť do dediny. Naša túra mala 16 km. Bola kratšia, ale na počet stúpaní a zostupov náročnejšia.

 

Tipy na ďalšie výlety

Do Súľovských skál sa dá dostať z mnohých východiskových bodov, najznámejší je Súľov-Hradná. Ďalšie prístupy sú z obcí Hrabové, Hlboké nad Váhom, Jabloňové a Hričovské Podhradie.

Jednoduchá túra vedie po Náučnom chodníku Súľovské skaly. Náučný chodník sa začína aj končí pri Chate Súľov v obci Súľov-Hradná, má 17 zastávok a dĺžku 7,5 km. Červeno značený chodník má mierne stúpanie ponad celú obec. Po chvíli sa dostaneme na otvorené priestranstvo s názvom Smrček. Na tomto mieste už zbadáme prvé zlepencové útvary. Odtiaľto po ďalšom šliapaní vkročíme do skalnej časti zvanej Organy a práve tu sa nachádza najznámejší útvar Súľovských skál – Gotická brána. Skalný útvar meria približne 13 m, vo vrchnej časti má obrovský oblúk, z čoho pochádza jeho názov brána. V národnej prírodnej rezervácii Súľovské skaly nájdeme veľa ďalších skál pomenovaných podľa toho, čo pripomína ich tvar.

Blízkou zaujímavosťou je aj 14 m vysoký Hlbocký vodopád pri neďalekej obci Hlboké nad Váhom. V kaskádovitom tvare vodopád vytvárajú vody Hlbockého potoka. Scenéria Hlbockého vodopádu sa objavila vo filmoch Perinbaba alebo Soľ nad zlato.

V Súľovských skalách sa nachádza aj zopár dobrých lezeckých ciest s rôznou dĺžkou a náročnosťou. Lezecké cesty sú  dlhé od 15 až 40 metrov s náročnosťou 4-10 UIAA stupnice.

Pre tých, ktorí radi bežia, sa tu konajú každý rok na jeseň preteky beh Súľovskými skalami s rôznymi dĺžkami trás a s rôznymi prevýšeniami.

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk