Svišť – strážca hôr

Číslo: 2019/96/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Fotografovanie Strana: 49
Autor: Ivan Kňaze
Autor fotiek: Ivan Kňaze

Život nie je vôbec ľahký, ale krása pomáha človeku zdolávať prekážky. Vytrvalosť v nás zasa umocňuje sebadôveru. Verím, že od mladi som bol na niečo predurčený: je to zmysluplné chápanie a vnímanie prírody so všetkým, čo są v jej prostredí odohráva.

foto.jpg 


Vo vysokohorskom prostredí slovenských Karpát v Západných Tatrách, v krásnej a dlhej Smutnej doline žije náš vevericovitý hlodavec svišť vrchovský. Môžem potvrdiť, že žije výhradne len v Európe. Ťažko sa mi rozhodovalo opustiť môj teplý rodný kraj pod Strážovskými vrchmi a vybrať sa na niekoľko dní do drsného vysokohorského prostredia, kde panuje často zima, vetry a snehové fujavice, zahaľuje ju ľadový pancier. Svišť si za obydlie volí priestranné miesta pod skalnými stenami v pozorovaných oblastiach vo výške 1 600 až 2 200 metrov. Svišť, aj keď sa zdá byť priateľom človeka, predsa má najradšej také miesta, kde človek nezasahuje rôznou činnosťou. Ak svište v kolónii zistia viacnásobné rušenie ľudskou prítomnosťou, nebadane sa odsťahujú na iné miesto. Pre svoj život si vyhľadávajú južné, poprípade východné a západné obrátené svahy, pretože milujú predovšetkým slnko.

Svišť sa mi zdal na prvý pohľad veľký leňoch. Keď som ho zbadal na skale, ležal ako poleno, vôbec sa nepohol z miesta. Len očami jastril po okolí a vôbec ani netušil, keď som ho takto odfotografoval. Po ďalších pokusoch o bližšiu spoluprácu si to však rozmyslel a stiahol sa do úkrytu medzi skalné balvany. Vtedy som zistil, že nebude  až také jednoduché získať od neho dajaké vedomosti o jeho  správaní.

Ďalej som vychádzal z toho, že to nebude len môj priateľ, s ktorým sa budem hrať na skrývačku, ale že svišť je naozaj vzorom opatrnosti, vie byť dostatočne plachý, pričom nemarí čas. A nie je ani prísloveč leňoch, ale poctivý strážca ostatných členov spoločnosti. Ak hrozí nebezpečie, je to veľmi chytrý a v krajnom prípade aj zdatný bojovník. Starý svišť sa pustí do bitky s rysom, s kunou, len aby zachránil svojich mladých potomkov. Videl som na vlastné oči, ako svišť v Západných Tatrách odrážal útoky dvoch krkavcov, ktorí lovili naraz vo dvojici. Pri ich útoku  vycítil  nálety a vybehol priamo proti ich dorážajúcim pazúrom. Útočný a zároveň strážny svišť sa držal statočne dovtedy, pokiaľ dva krkavce nedoviedli  na pomoc ďalšie dva jedince. Až potom sa svišť stiahol do úkrytu a upovedomil aj ostatných členov kolónie o nebezpečí.

Z úkrytu v Smutnej doline som pozoroval svište pri dennom rytme života. Keď sa rozvidnievalo a pomaly už vychádzalo slnko spoza Ostrého Roháča, vyšla z brloha stará samica. Opatrne najprv vystrčila hlavu a počúvala. Neďaleko na svahu sa pomaly z diery vysúval druhý svišť, pravdepodobne starý samec. Trvalo asi päť minút, pokiaľ sa tichým hlasovým signálom dohovorili, že je všetko v poriadku. Samec vyšiel celkom z diery a na vyvýšenom mieste zaujal pozíciu strážcu kolónie. Samica chvíľu ešte sedela na vychádzajúcom slniečku a o malú chvíľu, asi po ôsmich minútach sa otočila naspäť do otvoru a vzápätí vyšiel z brloha mladý svišť.

Svište sa dorozumievajú zvukovým signálom. Samica krátko zaštekala, akonáhle prvé mláďa  vybehlo na pasienok. Bol to súhlas na voľnosť, slobodu. Aj na iných miestach sa vtedy objavili ďalšie svište. Samec na stráži odrazu zistil čosi podozrivé, zahvízdal vysokým tónom. Prvý hvizd znamená asi toto: „Pozor, pripraviť sa, hrozí nebezpečie!“ Ostatné svište zmeraveli a ostali na mieste. Až pri druhom a treťom hvizde sa jedince rozhýbali a utiekli do úkrytov. Svište pred nepriateľom z veľkej časti chráni aj ochranné sfarbenie. Majú aj dobrý zrak. Ale na prvom mieste je predsa dobrý sluch, najviac sa medzi sebou dorozumievajú zvukovými signálmi.

V otvorenom horskom prostredí sú dobré podmienky na zvukové dorozumievanie svišťov. Rýchlosť zvuku pri teplote nula stupňov Celzia je 331,7 metrov za sekundu. Ak sa zvýši teplota o jeden stupeň, zvýši sa i rýchlosť zvuku o 0,6 metra za sekundu. Aj vlhký ranný vzduch zohriaty slnečným žiarením lepšie šíri akustické signály. Tieto výhody sa pravdepodobne naučili aj svište a najčastejšie sa hlasovo prejavujú v teplejšom a vlhkom počasí.

Akustické signály majú aj tú výhodu, že podľa intonácie a frekvencie sa dajú bez prekážok rozlíšiť aj tie najdôležitejšie správy. A je aj dosť veľ istota, že sa dostanú do sluchového orgánu adresátovi. Ak sa započúvate do hvizdu hlavného svišťa,  dá sa rozlíšiť, že  nie je vždy rovnaký, pokiaľ ide o výšku či dĺžku jeho intervalu a krivku kadencie ukončenia výstrahy. Niekedy sú rozdiely v akustickom prejave také nápadné, že môžem povedať, že ide o významové dorozumenie, lebo upozorňuje na určitého predátora.

Na jar svište vychádzajú z brlohov po zimnom spánku a pária sa. Celkom prvé kroky smerujú k potrave, lebo sú dosť vychudnuté. Len čo sa objaví samica, ktorá z ritnej žľazy začne produkovať signál pripravenosti na sexuálne správanie, objaví sa aj príslušný samec a vzájomne sa objímajú ako dobrý manželský pár. Keď to zbadá iný samec,  žiarli a začne sa ritualizovaná bitka. Samce vycierajú na seba zubáky a ukazujú, ktorý ich má väčšie, aby jeden druhého zastrašil, a ak to nepomôže, potom sa začnú fackovať,  poriadne prednými labkami. Mláďatá prídu na svet začiatkom leta a na prvé krátke výlety sa vydávajú až začiatkom augusta. Pohlavne dospievajú ako dvojročné.

Vnímam veci také, aké sú, a nedám na iných ľudí, verím svojmu vlastnému preciťovaniu.

 

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk