Luhačovice zdobí architektúra Dušana Jurkoviča

Číslo: 2019/96/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Naši susedia Strana: 52
Autor: Mirka Strakatá
Autor fotiek: Mirka Strakatá

Česká a Slovenská republika majú spoločný historický základ, preto by sa nemalo zabudnúť na kultúrno-spoločenské dedičstvo predkov v česko-slovenskom prihraničí. Vzácnym odkazom spoločnej minulosti je určite architektúra slovenského umelca Dušana Jurkoviča. Svojimi jedinečnými stavbami dal nezameniteľný charakter a atmosféru najväčším moravským kúpeľom Luhačovice na pohraničí Valašska a Slovácka v údolí riečky Horní Olšavy, nazývanej tiež Šťávnice.

luhas.jpg 


Dušan Samuel Jurkovič

Významný architekt, návrhár a etnograf sa narodil v roku 1868 v Turej Lúke a svoj plodný život dožil v roku 1947 v Bratislave. Jeho záujem o ľudovú tvorbu vychádzal z podnetného rodinného prostredia. Rodičia i ďalší príbuzní sa venovali ľudovému umeniu a kultúre už v 19. storočí. Dušan Samo Jurkovič po svojich štúdiách staviteľstva vo Viedni pracoval niekoľko rokov v ateliéri Michala Urbánka vo Vsetíne a potom našiel pôsobisko v Brne, kde sa stal aktívnym členom českého kultúrneho a spoločenského života. Práve tu, v kruhu Klubu priateľov umenia vznikol nápad vytvoriť slovanské kultúrne centrum v Luhačoviciach. Počas vyše tridsaťročného Jurkovičovho pôsobenia na Morave vzniklo veľa významných stavieb s charakteristickými ľudovými motívmi. Rozhodujúcou pre rozvoj tvorby výnimočného architekta bola spolupráca na príprave Národopisnej výstavy českoslovanskej v roku 1895, pre ktorú na základe dôkladného zoznámenia s ľudovou architektúrou a tradičnými stavebnými postupmi zrealizoval valašskú osadu. Ocenenie jeho diela na výstave mu prinieslo zákazku na stavbu súboru slovanských útulkov Pusteven na Radhošti.

Jeho dielo bolo okrem ľudových motívov ovplyvnené tiež secesnými prvkami i európskym moderným štýlom, ktoré začal kombinovať vo svojej tvorbe od začiatku 20. storočia. Výrazným charakteristickým prvkom stavieb Dušana Jurkoviča bola pestrá, esteticky zladená farebnosť. Jeho rôznorodé stavby nájdeme na Morave i na Slovensku. Poďme sa však pozrieť do Luhačovíc, kde vytvoril v rokoch 1902 – 1907 štrnásť stavieb, z ktorých osem sa zachovalo dodnes.

 

Pôvodne Janov, dnes Jurkovičov dom

Hneď v prvom roku svojho pobytu v Luhačoviciach sa Dušan Jurkovič zhostil prestavby Janova domu a minerálnych kúpeľov. Originálnym spôsobom spojil dve staré budovy z 18. storočia do jedného komplexu a nadstavil ďalšie poschodie a podkrovie. Fasáda i vnútorné priestory, ktoré vynikali charakteristickou ozdobnosťou a farebnosťou, podčiarkli typický ráz Jurkovičovho stavebného štýlu. Zrejme z tohoto dôvodu bol Janov dom, premenovaný v roku 1948 na Jurkovičov dom, vo svojej dobe nazývaný „farebnou rozprávkou“. V roku 2002 bola dokončená rozsiahla rekonštrukcia dnes kúpeľného hotela Jurkovičov dom. Pamiatkovo chránená budova leží v samom srdci kúpeľov obklopená kolonádou, parkom s liečivými prameňmi a tryskajúci fontánou, je dominantou kúpeľnej časti Luhačovíc. Obnovenej pôvodnej kráse ľudovej secesie Jurkovičovho domu právom patrí označenie najkrajšia a najhodnotnejšia stavba Luhačovíc.

 

Vodoliečebný ústav

Ďalšie zaujímavé pamiatkovo chránené stavby Dušana Jurkoviča sú sústredené na konci kúpeľného údolia. Pôvodný Jestřabský mlyn s pílou prestaval Jurkovič na Vodoliečebný ústav. Šetrná prestavba sa nedotkla hlbšej podstaty stavby, bolo zachované kamenné prízemie a poschodie z nepálených tehál. Poschodie bolo dostavané hrazdenou nadstavbou. Vďaka tomu, že budova vodoliečby doteraz neprešla zásadnou modernou rekonštrukciou, vodoliečebný ústav si zachoval veľmi autentický vzhľad dobovej atmosféry prvej republiky. Do súčasnosti sa tu zachovali stopy sírneho prameňa, ktorý bol známy už okolo roku 1700 pod názvom Sirkovnica. Prameň vyvierajúci na ľavom brehu Horní Olšavy bol v roku 1913 zvedený do sírnych kúpeľov, kde sa používal na vodoliečbu.

 

Riečne a slnečné kúpele

K architektonickým unikátom patria určite riečne a slnečné kúpele, ktoré postavil v priestore pod vodoliečbou podľa Jurkovičova projektu v roku 1902 uhorskobrodský staviteľ Karel Málek. Vo svojej dobe obľúbené a vyhľadávané letné kúpele vítali návštevníkov vstupným štítovým domčekom, ktorý upúta typickými Jurkovičovými farebnými ornamentami. Za vstupným domčekom sa rozprestiera areál s vonkajším bazénom, napájaným vodou z riečky Šťávnice a otvorenými kabínkami určenými na prezliekanie s povievajúcimi závesmi po obidvoch stranách bazénu. Na opaľovanie hostia využívali drevené ležadlá na terasách a na pohybové aktivity slúžilo ihrisko. Riečne a slnečné kúpele, ktoré boli na začiatku svojej existencie podľa vtedajšej etikety rozdelené na mužskú a ženskú časť,  vyhľadávali kúpeľní hostia i miestni obyvatelia  na neformálne stretávanie a letné športy. Slnečné kúpele prešli mnohými úpravami, v rámci ktorých bolo zrušené v roku 1920 už spomínané nepraktické delenie na mužskú a ženskú časť. Pre zanedbaný technický stav a nevyhovujúce hygienické podmienky,  predovšetkým pre nekvalitnú riečnu vodu v bazéne, bola v roku 1995 prevádzka riečnych a slnečných kúpeľov ukončená.

V roku 1999 sa uskutočnila celková rekonštrukcia týchto unikátnych kúpeľov, počas ktorej boli opravené aj kabínky na prezliekanie, pričom štyri z nich boli vybavené zreštaurovanými pôvodnými doplnkami – zrkadlom, skrinkou pod zrkadlom, vešiakom, lavičkou a závesmi na konzolách. Tieto drevené šatne , v ktorých sa zachovalo pôvodné interiérové vybavenie, sú považované v rámci celého komplexu za architektonicky najcennejšie.

Súbor obidvoch stavieb, ktorý bol v roku 1971 zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok, sa radí k najpozoruhodnejším architektonickým dielam  Dušana Jurkoviča a k najzaujímavejším kúpeľným objektom v celej Európe. Spomínané stavby, ktoré sú vďaka svojej architektonickej výnimočnosti navrhnuté za národné kultúrne pamiatky, sa čoskoro dočkajú zaslúženej obnovy. Areál, ktorý zažil najväčšiu slávu v období prvej republiky, môže v budúcnosti ponúknuť hosťom ďalšie turisticky atraktívne miesto v Luhačoviciach.

 

Ukrytá Chalúpka

V roku 1902 Jurkovič zrealizoval na svoje náklady prestavbu pôvodného kuchynského domu z 19. storočia na obytnú vilku. Vilka s názvom Chaloupka stojí na svahu nad Jurkovičovým domom a kvôli lesnatému porastu ju nie je z areálu kúpeľov takmer vidieť. Pri prestavbe skombinoval architekt murované prízemie so zrubovou drevenou nadstavbou s balkónmi. Ráz ľudovej architektúry podčiarkuje strecha so zalomenými vikiermi a štítmi. Romantická Chalúpka slúži v súčasnosti ako ubytovacie zariadenie, pre jej polohu  ju vyhľadávajú najmä návštevníci, ktorí uprednostňujú kľudné a tiché prostredie

 

Vonkajší Hudobný pavilón

Stavba Hudobného pavilónu sa datuje do roku 1903. Pôvodne bol navrhnutý pre kúpeľný orchester a bol umiestnený na Kúpeľnom námestí pri Jurkovičovom dome. V roku 1910  však pavilón presťahovali do parku blízko vily Jestřabí a v centre kúpeľov bol neskôr vybudovaný nový hudobný pavilón, ktorý spĺňal podmienky aj na hudobnú produkciu veľkého orchestra. Kedysi sa v komornom hudobnom altánku každý deň počas sezóny konali koncerty. Teraz je využívaný predovšetkým na príjemné posedenie a odpočinok.

 

Vila Jestřabí

Na konci kúpeľného areálu má svoje miesto tiež rozložitá a prísne symetrická vila Jestřabí. Táto prvá Jurkovičova novostavba vznikla v rokoch 1903 a 1904 v štýle národnej secesie. Vila má štýl bloku s priečne rozvinutými krídlami po stranách. V posledných rokoch bolo upravované tiež okolie vily. Parková úprava ponúka pokojné prostredie s kvetinovými okrasnými záhonmi, soškami, jazierkami, s leknami a malými gejzírmi, mostíky nesú znaky Jurkovičovej architektúry a tienisté zákutia tak ponúkajú príjemné miesto na odpočinok predovšetkým v letných horúcich mesiacoch. Vila Jestřabí slúži v súčasnosti ako luxusný kúpeľný hotel, návštevníci  si tiež cenia štýlovo zariadené jedno a dvojlôžkové izby.

 

Vila Vlastimila

Za touto stavbou z roku 1903 sa vydáme z kúpeľov do ulice Betty Smetanové v Pražské štvrti. Vila Vlastimila bola jednou z prvých stavieb, ktorá dala impulz k výstavbe tejto štvrti. Tehlová a na poschodí hrazdená budova nesie kombináciu secesných motívov s naturalistickými prvkami. Vstup do vily je situovaný zo záhrady a vedie cez netradične riešenú terasu na prstencových pilieroch. Vysoké schodiskové okno zo sklenených tvárnic umiestnených nad vchodom zvyšuje pôsobivosť fasády. Na poschodí architekt doplnil rohovou drevenú verandu so štíhlymi rovnými stĺpmi. Pri stavbe vily bol naplnený zámer skĺbiť ľudovú kultúru a moderné staviteľstvo. Ľudová architektúra sa odráža na vonkajšom vzhľade vily a čiastočne v jej interiéri, zatiaľ čo moderný štýl bývania spĺňa charakter riešenia rodinného domu. Zaujímavou ju robí tiež fakt, že v nej bývali významné osobnosti,  napríklad aj hudobný skladateľ Leoš Janáček. Vila Vlastimila poskytuje relax v krásnom, a pritom netypickom prostredí s vlastnou zaujímavou históriou. Teraz ju využívajú najmä detskí pacienti Kúpeľov Luhačovíc.

 

Vila Valaška

Ďalšou Jurkovičovou stavbou v Pražské štvrti je vila Valaška, ktorá bola postavená v roku 1907 v tesnom susedstve vily Vlastimily. V porovnaní s ostatnými stavbami Dušana Jurkoviča je architektonický štýl tejto vily tak trochu atypický. Trojposchodová budova má takmer štvorcový pôdorys so vstavanou strešnou manzardkou a osembokou centrálnou vežou. Interiérové priestory vynikajú priestrannou centrálnou halou a schodiskom. Vila, ktorá slúži kúpeľným klientom, prešla nedávno celkovou rekonštrukciou.

 

Špecifické a harmonické prostredie Luhačovíc ponúka návštevníkom krásu ľudovej architektúry, pestré kultúrne vyžitie a poznávanie zaujímavých miest v okolí s krásnymi výhľadmi.

Náhodné články...

Hlinská dolina Jozef Gurník

Kostol v Hronci Katarína Šuchová

Košický vodácky maratón Tatiana Novosadová a Karol Vojtaník

Neboli nájdené žiadne výsledky.
Neboli nájdené žiadne výsledky.

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk