Kostol v Hronci

Číslo: 2019/96/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Kostoly Strana: 57
Autor: Katarína Šuchová
Autor fotiek: Katarína Šuchová

Vraví sa, že kto  spozná Hronec,označí ho za perlu Horehronia. Táto obec  leží v náručí krásnych hôr a dolín,  pýši sa nielen svojím rodákom, známym hercom Ladislavom Chudíkom, ale aj sakrálnou pamiatkou – Kostolom sv. Klementa

kostol.jpg 


Drevený kostol

Len čo bol Hronec odlúčený od Valaskej, na základe žiadosti ľudí za úradovania prvého biskupa vtedajšej novej Banskobystrickej diecézy Františka Berchtolda začalo sa uvažovať o stavbe kostola. Jeho základy boli položené v novembri 1787.   Prvým kňazom v novozriadenej fare bol Štefan Javorník.

Kostolík bol postavený na vlhkej rovine neďaleko miesta, kde sa Osrblianka vlieva do Čierneho Hrona. Patrónom sa stal sv. Klement, ktorý bol mučeníkom i pápežom, ako aj patrónom baníkov. Pôvodný kostol bol  drevený, kameňmi bola vykladaná len svätyňa. Zákristie sa nachádzalo za hlavným oltárom. Úzky chór so stĺpmi bol zhotovený tiež z dreva a nachádzal sa tam organ s piatimi mutáciami. Kostolík vysvätili v roku 1788 vicearcidiakon Štefan Wavrovits a vtedajší valaštiansky kňaz.

Prvú v ňom pokrstili Zuzanu Sokáč (15. 1. 1788), ktorá tu bola aj zosobášená s Filipom Balczom (17. 2. 1811). Zaujímavosťou je, že ich dcéra Esther bola 8. 7. 1825 poslednou pokrstenou v tomto drevenom kostolíku. Drevenú stavbu poznačil „zub času“ a kostol už nepostačoval  pre zväčšujúci sa počet veriacich. Preto sa kňazi viackrát utiekali k banskoštiavnickému  kamergrófovi so žiadosťou, aby bol postavený nový, krajší, väčší a murovaný kostol.

Nový hrončiansky kostol

František Haszil, kňaz z rádu sv. Františka, sa ako prvý usiloval o to, aby patronátu dokázal, že výstavba nového kostola je naozaj nutná. Nakoniec sa mu jeho ušľachtilý zámer podarilo presadiť, lebo už v máji 1811 bol slávnostne posvätený prvý kameň hrončianskeho chrámu a v tom istom roku boli položené aj jeho základy na mieste, kde sa dnes nachádza farská záhrada – pri zvonici. So stavbou sa, žiaľ, nemohlo pokračovať pre rozpútanie napoleonskych vojen.

Výstavbu  kostola  zastavili až do roku 1825. V tomto období prišla z Banskej Bystrice  komisia, aby preskúmala miesto, na ktorom mal byť kos­tol postavený, či  zodpovedá požiadavkám stavby. Komisiavšak zistila, že  postavené základy  podmýva voda, preto stavbu premiestnili  na miesto, kde dnes kostol stojí. Plochu pôvodne určenú na výstavbu  kostola neskôr darovali  kňazovi na  záhradu.

Františka Haszila v kňažskej službe nahradil Benedikt Schvartzl, niekdajší kaplán na kráľovskom hrade Alonczi, a  po dvoch rokoch ho nahradil  jeden z najvýznamnejších hrončianskych kňazov Ignác Rubesch. Až jemu sa podarilo urýchliť výstavbu hrončianskeho kostola. V roku 1825 vytvoril presný  rozpočet na jeho výstavbu. Ten poslal do vtedajšej  cirkevnej komory sídliacej v Kremnici a žiadal, aby sa stavba čím skôr začala, pretože starý drevený kostolík už vôbec nevyhovoval. V nedeľu a na sviatky ho navštevovalo 700 až 800 ľudí a na väčšie sviatky aj do 1 000. . Jeho práca bola koruno­vaná úspechom,  ešte v júli 1825 sa za ním zastavil prefekt Kráľovskej hornej komory banskobystrickej František Reichetzer aj spolu so svojimi spoločníkmi. Súhlasil s výstavbou nového kostola.

Kostol podľa Reichetzerovho plánu mal mať rozmery ako kostol v Sklených Tepliciach, kde vtedy žilo 587 veriacich katolíkov, preto Rubesh nesúhlasil s prefektomPodľa neho chrám v Hronci musí byť väčší.

Dňa 15. júla začali robotníci drevený kostolík rozoberať, aby niektoré časti, ktoré ešte neboli poškodené, mohli použiť pri výstavbe nového kostola. Práca rýchlo pokračovala a 26. júla bol základ slávnostne požehnaný. Celá stavba chrámu stála 7 168 flor, čiže zlatých. Staré dosky z pôvodného kostolíka, staré železo, šindle a všetko, čo malo ešte nejakú hodnotu, predali.

Práca pokračovala výborným tempom aj napriek tomu, že pre veľké dažde museli murári na niekoľko dní prácu prerušiť,  už 29. októbra bol celý kostol aj so sakristiou pokrytý strechou. Po zimnej prestávke pokračovali so stavbou nasledujúci rok v máji. Postupovali veľmi rýchlo, už 1. júla popoludní bol na vežu kostola vyložený železný liaty kríž. Hrončian­sky chrám postavili len za 178 dní.

Veľkolepé dielo bolo po usilovnej a ťažkej práci dokončené 19. augusta 1826. Len okná neboli ešte hotové, a to iba preto, lebo objednané dvojité sklo prišlo až koncom septem­bra.

Pri práci vynikal najmä Leopold Gašparetz, murársky majster, ktorý viedol celú stavbu. Práve on uzavrel zmluvu, vyložil slávnostne kríž na vežu a postavil zadarmo aj oltár. Zvyšok z investovaných peňazí mal prináležať jemu, ale veľkoryso ho daroval na vymaľovanie a pozlátenie kostola. Za stavbu oltára žiadal iba to, aby sa za neho slúžili každý rok dve omše.

 Oltár vymaľoval Matej Veisz a pozlátil ho Anton Schreiner z Polhory. Vymaľo­vanie a pozlátenie dokončili 2. septembra. Tamojší učiteľ Jozef Fassko preniesol zo svojho bytu organ na chór. Chýbal už len obraz patróna  sv. Kle­menta. Dočasne  nad oltár umiestnili obraz zvestovania Panny Márie. Oltár zakryli novou plachtou, ktorú darovala Terezia Chudík a bohato ho vyzdobili rôznymi kvetovanými vzormi zelenej farby. V takto pripravenom chráme sa už mohla slúžiť sv. omša.

3. septembra prišla z Valaskej do Hronca početná procesia. Tento slávnostný deň prilákal do Hronca okrem domácich obyvateľov aj takmer 2 000 ľudí z okolia. Michal Fodor, kanonik, vicearchidiakon breznianskeho dištriktu, kňaz z Dubovej, sprevádzaný veľkým sprievodom ďalších kňazov začal slávnostnú vysviacku. Po skončení slávnostnej vysviacky chrámu  Ignác Hrdina, kňaz z Valaskej, začal kázeň  od oltára z Aggensovej knihy: „Voľná bude sláva domu tohto posledného viac nežli prvého, praví Hospodin zás­tupov: a na mieste tomto dám pokoj, praví Hospodin zástupov.“

Po kázni putovala  procesia za hrmotu mažiarov a zvuku zvonov po Najsvätejšiu sviatosť oltárnu a slávnostne ju preniesli do nového chrámu. Prvú slávnostnú omšu slúžil kanonik Fodor v novej bielej sutane, na chóre spieval a hral brezniansky spe­vokol. Ofera mala hodnotu 40 zlatých, do zvončeka sa nazbieralo 20 zlatých, čo bolo jedinečnou udalosťou. Vyzbieraná suma vtedy znamenala veľkú finančnú hodnotu. Po skončení tejto omše slúžil ďalší kňaz druhú veľkú omšu pre svojich Hrončanov, ktorí cez prvú svätú omšu stáli vonku, aby uvoľnili miesto cudzím.

 

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk