Pozoruhodné zákutia Podvihorlatskej pahorkatiny

Číslo: 2019/96/9-10 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Turistika Strana: 62
Autor: Kamil Hudák
Autor fotiek: Kamil Hudák

Objavovať pozoruhodné zákutia Podvihorlatskej pahorkatiny sa vyberieme severovýchodným smerom od Sobraniec. Na rozhraní Podvihorlatskej a Ublianskej pahorkatiny na východnej strane Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat opúšťa bradlové pásmo naše územie a vstupuje na Ukrajinu. Sobranecký potok tu vytvára krátku prielomovú dolinu.

inovec.jpg 


Cesta na šesť kilometrovom úseku nad obcou Choňkovce (200 m) po odbočku na Beňatinu pred Podhoroďou stúpa o 120 výškových metrov. Vpravo i vľavo sú strmé svahy, zalesnené listnáčmi s prímesou borovíc. Svahy po oboch stranách dosahujú výšku takmer 500 metrov. Pozoruhodný je východný lesný hrebeň. Predstavuje strmú úzku zalesnenú skalnú ostrohu, ktorá je na východnej strane ohraničená potokom Beňatinská voda.

Práve tu na hrebeni s priliehavým názvom Bralo, na skalách tvorených z vyvretých sopečných hornín, sa poberáme hľadať nepatrné zvyšky hrádku Choňkovce. Miestni nazývajú hrádok Tibavka. Na výstup použijeme výstupovú trasu od Choňkoviec. Na niekoľkých stromoch sú žlté šípky a symbol zrúcaniny, čo dobre napomôže k orientácii. Asi 1,5 km nad obcou vpravo opúšťame cestu 566 vedúcu zo Sobraniec smerom na Ubľu. Je tu nová upravená spevnená cesta, ktorá mostíkom prekračuje Sobranecký potok. Za mostíkom sa cesta točí doľava a severovýchodným smerom stúpa asi dva km pod vrcholový hrebeň Bralo. V mieste, kde cesta začína zľava obchádzať hrebeň, vstupujeme do lesa a hrebeňom krátko vystupujeme na vrchol.

V listine z 24. augusta 1418 sa spomína castum Tyba ako opäť aktívny hrad. Ide však o nový Choňkovský hrádok. Postavili ho šľachtici z Tibavy štyri kilometre južnejšie od staršieho hrádku Tibava, ktorý zanikol okolo roku 1337 a jeho ruiny sa dodnes nachádzajú na vápencovom kopci na severnom okraji obce Podhoroď. Vznikla tak stavba na lepšie chránenom mieste. Hrádok bol postavený na strmom, pomerne úzkom pozdĺžnom horskom chrbte Bralo. Nepatrné zvyšky tohto zemepanského hrádku sa nachádzajú v polohe hradisko v nadmorskej výške 444 m. Hrádok predstavoval pozdĺžnu blokovú kamennú stavbu. Podľa mohutnosti zachovaných murív a z rozmerov usudzujeme, že stavba bola pravdepodobne dvojpodlažná. Na bokoch bol hrádok chránený prudkými svahmi skalného hrebeňa a na protiľahlých užších stranách boli šijové priekopy. Severovýchodný zásek mal premostenie, ktorým sa vchádzalo na malé nádvorie uzatvárané na juhozápade hlavným murovaným objektom. Predpokladá sa, že zanikol v 17. storočí.

Z hrádku sa vraciame výstupovou trasou alebo postupujeme hrebeňom klesajúc ďalej na severovýchod. Asi po 1,5 km vstupujeme na lúky a zostupujeme na cestu smerujúcej do obce Beňatina. Zatáčame doľava a zostupujeme k Sobraneckému potoku a obci Podhoroď. Obcou prechádzame na jej horný koniec. Bezprostredne za obcou hneď vpravo pri ceste je opustený lom v úbočí hradného vrchu. Je tu pekne upravená plošinka s lavičkami a ohniskom. Lom obchádzame zľava a informačná tabuľa nás informuje o existencii hrádku.  

Na vápencovom bradle na severovýchodnom okraji obce bol postavený hrad Tibava, ktorý obsahuje prvky stredovekej fortifikácie. Podľa črepových nálezov sa usudzuje, že ide o stavbu z konca 13. storočia. Oválnu dispozíciu hrádku predurčil samotný skalný vrch. Nad prístupovou cestou, ktorá sa vretenovite stáčala vo svahu, stála mohutná valcová veža. Za vežou stál palác, pristavaný k robustnej kamennej hradbe. Okružné hradbové opevnenie obiehalo temeno bradla a na východnej strane vytváralo malé nádvorie, kde bola v masívnom nárožnom dome osadená hlavná brána. Hrad mal krátku históriu, počas východoslovenských vzbúr voči uhorskému trónu podľahol skaze.

Na dokreslenie geologickej stavby bradlového pásma sa poberieme do katastra obce Beňatina. Na povrchu neogénnych vulkanitov Vihorlatských vrchov sú usadené morfologicky veľmi nápadné vrstvy vápenca. Nad obcou v opustenom vápencovom kameňolome obdivujeme hru prírody. Povrchová voda, ktorá po tisícročia rozpúšťala minerály obsiahnuté v nadloží, vymaľovala obraz veľryby. Tá v období, keď bolo toto územie zaplavené morom, plávala zo Severného do teplejších vôd Čierneho mora. Počas jej putovania sa jej chvost zachytil v skalnej štrbine, a tak ostala zakliesnená. Vďaka usádzaniu vápenca bola zakonzervovaná. Následné horotvorné pohyby ju vyzdvihli a jej otlačok bol odhalený počas ťažby vápenca. V starom kameňolome nie je zvonec, ktorý by ohlásil rozprávke koniec. Preto, ak to bolo trocha inak, nevadí. Je to krásny a nevšedný úkaz. Stačí popustiť uzdu fantázii a dá sa vytvoriť krásny príbeh.   

Architektúra drevených kostolíkov východného Slovenska predstavuje krehkú krásu citlivo zasadenú do krajiny. Sú nostalgickým obrazom a nevšedným pripomenutím ľudových tradícií skĺbeným s technicko-umeleckým stvárnením bezprostredného okolia. A jedno z takých miest nachádzame aj na východnej strane chránenej krajinnej oblasti sopečného Vihorlatu. Chrám sv. Michala Archanjela v Inovciach je jednou z najmenších cerkví. Bol postavený v prvej tretine 19. storočia v ťažko dostupnom chotári na strmom svahu nad obcou. 

 

Náhodné články...

Ilavsko Martina Bocánová, Martin Priečko, Katarína Slobodová Nováková

Muzika ma vedie životom Zuzana Kollárová

Súľovské skaly Danica Púry

Neboli nájdené žiadne výsledky.
Neboli nájdené žiadne výsledky.

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk