Fórum - Ad: Z listu Pavla Fabiana

Medveď premnožený Mám rád a vždy som mal rád prírodu. Ako chlapec som väčšinu voľného času trávil pri Trnavských rybníkoch. Vedel som, čo je za fušku, kým vzlietne labuť, a koľko trvá, kým užovka zožerie žabu. Neskôr mi boli rybníky primalé a vlak ma už so spacákom a základnou táborníckou výbavou vozil do Malých Karpát. Počas prvých nocí v malokarpatských lesoch som zistil, že mnohé strašidelné zvuky vydáva aj obyčajná ropucha, že to, čo mi obhrýzlo špekáčiky, je len plch a že ten štekot nevydávajú krvilačné psiská, ale srnec. Časom som mal odpozorovanú všetku vysokú zver, diviaky a dokonca raz i jeleniu ruju. Keď som vyrástol aj z Malých Karpát, rozbehol som sa po ostatných slovenských kopcoch. Tu som prvýkrát stretol vretenicu a mal som česť pozorovať aj živočíšne druhy na pokraji vyhynutia, ako je kamzík tatranský a svišť. Dnes sa môj vzťah k prírode preniesol aj do môjho profesionálneho života. Počas letných mesiacov sa mojím domovom stáva lodenica na brehu Hrona v chotári Slovenskej Ľupče. Z jednej strany mám nad hlavou hrebeň Nízkych Tatier v oblasti Prašivej a na druhej strane pohorie Poľana. Rieka Hron je nová výzva. Priatelia-muškári ma zoznámili so svetom pod riečnou hladinou. Bociany lovia priamo pri „našom” brehu alebo sa s pokojom Angličana na svitaní prechádzajú po blízkej lúke. V okolitých lesoch a na lúkach je rôznej zveri ako maku. Len toho medveďa premnoženého nemôžem za toho čerta stretnúť! Už som ho hľadal všade. Za súmraku som sa potuloval po odľahlých miestach, ticho a sám. Často ma zastihla aj noc, avšak medveďa premnoženého niet. Som len laický pozorovateľ prírody a nechcem fušovať do remesla profesionálom, ale nedá mi spýtať sa, kto a prečo vytvára túto atmosféru okolo medveďa premnoženého? A prečo, ak je už medveď premnožený, sa vždy ako o jedinom možnom riešení hovorí len o nútenom odstrele??? Ruku na srdce, priatelia. Kto z vás stretol medveďa vo voľnej prírode? Už som počul mnoho povedačiek, kde a koľko medveďov už ľudia stretli, ale vždy to bol len sused alebo niekto iný, oveľa kompetentnejší na šírenie tejto informácie. Na priamu otázku kedy, kde a koľko medveďov dotyčný stretol, odpovedal každý rovnako. Už si nespomínam, ale určite dvoch, ak nie troch. Presne takúto odpoveď dostanete od každého sedemnásťročného frajera na otázku, koľko ich už mal... Ak sa autom počas leta preveziete cez podtatranské obce a máte na to, môžete kúpou nadobudnúť za vagón lesných plodov. V auguste sa to pod Prašivou hmýri zberačmi čučoriedok ako za povstania partizánmi. Chudákovi medveďovi premnoženému všetko zožerú a ešte mu pri tom aj vlezú do brloha. Zostáva mu len povylizovať prázdne obaly od tatraniek. Teda, ak tam ešte nejaký medveď premnožený žije. Čo vy na to, páni ochranári? V kanadských národných parkoch je stretnutie s medveďom na turistickom chodníku úplná samozrejmosť. Dokonca si mnohí priniesli jedinečné fotografie zhotovené z auta počas prejazdu cez národné parky. O premnožení tam nikto nevraví, ba naopak, medveď im slúži ako hlavné lákadlo turistov. Medveď pri stretnutí s človekom totiž vždy placho utečie. Samozrejme, pokiaľ turisti dodržia zásady pohybu v prírode a miesto po turistických chodníkoch nelezú medveďom rovno do kuchyne. Čučoriedky a iné plody rastú aj priamo na turistických chodníkoch. Ak si niekto chce z ich zberu spraviť obchod, nech ráta s rizikom. Prečo by za to mal platiť medveď životom? Veď si len bráni holý život a potomstvo. A čo je v pozadí plánovaného odstrelu medveďa premnoženého? Nad tým sa radšej nezamýšľam... A ešte niečo. Ako som spomínal, som len laik. Veľmi by ma zaujímalo, ako sa dospelo k číslam vyjadrujúcim stav populácie medveďa premnoženého v slovenských horách. Kto, kedy a ako ich spočítal? Faktom však zostáva, že najväčším nepriateľom medveďa je človek. Ochranou prírody chránime len sami seba.