Na čom stoja slovenské hrady (1)

Číslo: 2008/85/1-2 Diskusia: žiadne komentáre
Rubrika: Hrady a zámky Strana: 40
Autor: Mária Bizubová
Autor fotiek: Ján Lacika
Hradné komplexy Slovenska stoja na rôznych formách zemského povrchu a na horninách rôzneho pôvodu, veku a stupňa porušenia. Väčšina hradov sa nachádza v bradlovom pásme, jadrových pohoriach a sopečných pohoriach. Z usadených hornín v ich podloží prevládajú vápence, dolomity, travertíny, zlepence, pieskovce a kremence. Z hlbinných a žilných vyvretých hornín sú zastúpené žuly, resp. granodiority a pegmatity, zo sopečných hornín andezity, bazalty a ich tufy. Pri budovaní hradísk a neskôr hradov sa najčastejšie využívali vyvýšené miesta – často exponované a strmé skalné bralá budované odolnými horninami, kde ťažko prístupný terén poskytoval prirodzenú ochranu. Na rovinatom území sa ako prirodzená ochrana hradov využívali vodné toky alebo močaristé a jazerné prostredie. Ochranu, ktorú poskytovala príroda, ľudia umocnili výstavbou opevnení, ktoré mali často veľmi dômyselné konštrukcie. Niektoré hrady (napr. Devín a Beckov) sú na obtočníkoch. Ide o formy zemského povrchu, ktoré vznikli činnosťou riek. Tvoria ich tvrdšie horniny, ktoré rieka nerozrušila, ale „obtiekla“. Nitriansky hrad zasa postavili na zaujímavej forme reliéfu, ktorá sa nazýva epigenetický odľahlík. Budujú ju horniny rôzneho veku, ktoré rieka Nitra oddelila od Tribeča tak, že sa postupne zarezávala najskôr do mladších mäkších a potom do starších tvrdších hornín. Vršatský hrad, Oravský hrad alebo hrad Branč stoja na bralách, hrad Strečno či Blatnický hrad zasa na príkrovovej troske z dolomitu a vápenca. Na pozostatkoch sopiek stojí napríklad Fiľakovský hrad, hrad Šomoška, hrad Hajnáčka, Levický hrad a hrad Sitno. Na lakolite naši dávni predkovia postavili Šarišský hrad. Pri stavbe Spišského hradu a Bojnického zámku zasa využili travertínové kopy. V dôsledku zložitého geologického a geomorfologického vývoja územia Slovenska najmä v najmladšom neotektonickom období má väčšina hradných skál komplikovanú geologickú stavbu. Pestré horninové zloženie sa veľmi často spája s prejavom rôznych svahových procesov. V dôsledku nich dochádza ku gravitačnému rozvoľňovaniu svahov, k vzniku blokových rozsadlín a polí, skalným rúteniam a pod. Tieto i ďalšie formy svahových gravitačných javov v kombinácii s procesmi zvetrávania, erózie a krasovatenia, ale aj činnosti človeka, ohrozujú jednotlivé historické objekty a okrem hornín sa prejavujú aj v hradných múroch. Pohyby v podloží hradov sa preto monitorujú (napr. Spišský hrad, hrad Strečno, Lietava a i.). V tomto čísle si povieme, na čom stoja hrady západného Slovenska.

Musíte byť prihláseny na to aby ste mohli pridať komentár!

Nie ste registrovaný?

Registrujte sa

Výhody registracie

Redakcia časopisu

Adresa: Ľubľanská 2
831 02 Bratislava
Telefón: 0421 254 652 055
Mobil: 0421 918 320 117
Email: info@krasy-slovenska.sk